Cvičenie neformuje len telo ale i myseľ
2. 8. 2017 | Gabriela

Cvičenie neformuje len telo ale i myseľ

Cvičenie
Krásna
Nádherná
Leto

Myšlienka na leto vzbudzuje u žien rôzne emócie. Najmä v spojitosti s obliekaním sa do plaviek a predstavou vystaviť svoje polonahé telo pohľadom okolia. Z toho dôvodu už mnohé z nás podstupujú v predstihu rôzne zoštíhľovacie procedúry, niektoré začínajú pravidelne športovať či zdravšie sa stravovať. Iné sa zase snažia postavu skryť vhodne zvoleným strihom plaviek alebo niečo také vôbec neriešia. Pre tie z vás, ktoré však cvičenie považujú len za nutné zlo alebo nevidia v ňom hlbší zmysel ponúkam iný pohľad.

Tradičné benefity intenzívneho cvičenia každý snáď pozná. Ide najmä o prevenciu a liečbu cukrovky, ochorenia srdca, mozgovej príhody, hypertenzie a osteoporózy. Tieto výhody sú dobre známe a často spomínané. Avšak najväčšou výhodou pravidelného cvičenia je zriedkavá možnosť vystavovať sa „utrpeniu“. Postupne sa totiž naučíte, ako sa pri prežívaní diskomfortu cítiť v poriadku a prekonávať určitú bolesť.

Cvičenie nie je len prostriedkom na dosiahnutie dokonalého tela. Skrýva v sebe omnoho viac. Pravidelné a dlhodobé cvičenie dokáže formovať osobnosť človeka v zmysle odolnosti voči stresu, vytrvalosti disciplíne či schopnosti prekonávať samého seba a svoje hranice. Pôsobí blahodárne na našu myseľ. Viacerí z vás určite poznajú pocit po docvičení. Problémy v práci či v rodine sa napr. po 5-kilometrovom behu zdajú riešiteľné či menej zložité.

Výskumníci si tento fenomén účinku športu na ľudskú myseľ a duševné zdravie všimli tiež a rozhodli sa ho preskúmať a odborne podložiť. Zistili, že fyzická aktivita zvyšuje aktivitu mozgu a vlastné povedomie. A dokonca i v čase odpočinku medzi tréningami je mozog oveľa činorodejší. Tvrdia, že tí, ktorí pravidelne cvičia sa dokážu lepšie vyrovnať s dennými stresormi, reagujú omnoho pokojnejšie.

Pre dosiahnutie benefitov z cvičenia nemusíte trénovať ako profesionálny športovci. Môžete z cvičenia profitovať i vy. Obyčajný, hoci pravidelný a primerane náročný tréning môže priniesť podobné výsledky. Napr. pravidelné behanie za účelom prípravy na pol maratón či súťaž na CrossFit .

Podľa štúdie publikovanej v British Journal of Health Psychology (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17032494) vykonávanej na vysokoškolských študentoch, tí, ktorý prešli z nevykonávania žiadnej športovej aktivity k miernemu športovaniu (t.j. 2 až 3 návštevy telocvične týždenne) dosiahli zníženie pociťovaného stresu, potreby fajčiť, piť alkohol či kávu a došlo u nich ku zvýšenej potrebe zdravšie sa stravovať, venovať sa domácim prácam a dosiahli i lepšie študijné výsledky. Okrem týchto zlepšení v reálnom živote po dvoch mesiacoch pravidelného cvičenia študenti podali lepší výkon v laboratórnych testoch sebakontroly. Čo následne viedlo výskumníkov k špekulácii, že cvičenie má silný vplyv na schopnosť samoregulácie študentov. Laicky povedané, prekonanie diskomfortu spojeného s cvičením – povedať si áno, keď vaše telo a myseľ hovorí nie – naučilo študentov zostať v pohode, pokojnými. Dokázali lepšie čeliť ťažkostiam, či išlo o zvládanie stresu, mali menšiu potrebu piť a viac sa venovať štúdiu. Charles Duhigg vo svojej knihe The Power of Habit považuje cvičenie za kľúčový zvyk, ktorý má pozitívne účinky i v ďalších oblastiach života. Kľúčové zvyky sú silné, pretože menia naše vnímanie seba a toho, čo môžeme dokázať.

pexels-photo-110470_1501656925.jpg

Jedným z reálnych dôkazov, ako cvičenie ovplyvní myslenie a následne konanie ľudí, je i fungovanie charity Back on my Feet. Používa totiž beh na pomoc bezdomovcom, aby zlepšili svoju životnú situáciu. Od spustenia v roku 2009 má charita Back to Feet viac ako 5500 bežcov, z ktorých 40% získalo zamestnanie po vstúpení do charity a 25% z nich našlo trvalé bývanie. Cvičenie, napr. beh, pomáha prekonať i ťažké životné situácie (napr. rozvod, smrť blízkeho).

Iná štúdia, publikovaná v Európskom vestníku aplikovanej fyziológie, hodnotila ako cvičenie mení našu fyziologickú odpoveď na stres. Výskumní pracovníci Karslruheho technologického inštitútu v Nemecku rozdelili študentov do dvoch skupín na začiatku semestra a dvakrát nariadili, aby behávali dvakrát týždenne počas 20 týždňov. Na konci 20 týždňov, ktoré sa časovo zhodovalo s mimoriadne stresujúcim časom pre študentov (skúšky), bola študentom meraná frekvencia srdca a variabilita tepu (bežné ukazovatele fyziologického stresu - čím väčšia, tým väčší stres). Ako ste si už mohli tipnúť. Študenti zúčastnení programu s behom vykazovali výrazne lepšiu činnosť srdca než necvičiaci študenti. Ich telo doslova nebolo tak stresované počas nepríjemného obdobia skúšok a cítili sa omnoho komfortnejšie.

Povzbudivé je, že subjekty nevykonávali vysoko náročné cvičenia čo do intenzity a sily. Jednoducho robili to, čo bolo pre nich mierne diskomfortné, výzvou (napr. prešli od necvičenia k cvičeniu). Dokázali, že človek nemusí byť elitný atlét alebo fitness maniak, aby mohol profitovať z cvičenia.

Pamätajte si, že nie je nevyhnutné stanoviť si veľmi vysoké fitness ciele. Stačí zvoliť si spôsob cvičenia, ktorý vás bude baviť (kvôli tomu, aby ste sa mu venovali) a bude pre vás výzva (budete musieť aspoň trošku prekonať svoj diskomfort) a môžete z neho profitovať i duševne a dosiahnuť dokonca osobnostný rast.

Chodenie do fitness centra preto nie je hlavne o márnivosti spojenou s túžbou dobre vyzerať. Pravidelné cvičenie dokáže posilniť i osobnosť, vytrénovať odolnejšieho výkonnejšie človeka. Hoci to môže znieť ako klišé, ale ak si vybudujete fyzickú silu a zdatnosť, rovnako si vybudujete i psychickú kondíciu.

Ilustračné foto: Pexels.com

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií o súboroch cookie nájdete tu.