Ako sa rozhodujeme a ako premýšľame? Odhaľte tajomstvo mysle!

Kognitívne heuristiky

Rýchly úsudok alebo prvý dojem (tzv. haló efekt), si vytvorí každý, či už sa mu bránime alebo nie. A niektorí to považujú za svoju “superschopnosť” a tvrdia, že dokážu na prvýkrát odhadnúť typ človeka a jeho správanie. Preto pozor! Ak vám to niekto vo vašom okolí tvrdí alebo bude tvrdiť, neverte mu. 

Samozrejme intuícia je mocná čarodejka a z neverbality sa dá tiež veľa odčítať. Ale predsa, ľudia sú oveľa zložitejší, než dokážeme na prvý pohľad postrehnúť. A naša myseľ má zase sklony zjednodušovať, vytvára si tzv. kognitívne heuristiky - skratky. Určité zložité úlohy, situácie na základe nich zjednodušujeme. Je bežné, ak používame jednoduchšie úsudkové operácie. Deje sa to z časti aj preto, lebo naša kapacita mozgu je pri spracovávaní informácií obmedzená. A tiež, každý sme jedinečná osobnosť, ktorá má určité sociálne zázemie, emócie a morálku. 

A tá v mnohých smeroch ovplyvňuje rozhodovanie. Vďaka kognitívnym heuristikám dochádza k určitému skresleniu, čo sa často odráža aj v našom iracionálnom konaní či presvedčení. 

Prvý dojem

Ako už bolo spomenuté vyššie jedným z najčastejších kognitívnych (rozumových) skreslení je haló efekt (alebo efekt prvého dojmu). To, ako na nás človek na prvý pohľad zapôsobil napokon ovplyvní aj jeho celkové hodnotenie. Ak je nám hneď sympatický, tak ho považujeme za dobrého človeka a napríklad v recruitmente  dostane hneď ponuku na prácu. 

Kotvenie

Ak príde k rozhodovaniu a máme neuveriteľné veľké množstvo informácií, z ktorých si nevieme vybrať ale musíme, kotvíme. Začíname opäť usudzovať na základe jednoduchších myšlienkových operácií, lebo by sme sa nerozhodli vôbec. Zameriame sa na jednu informáciu alebo fakt, od ktorého potom odvodzujeme ďalšie konanie a rozhodnutie. Možno sa to stalo aj vám pri zvažovaní prezidentských kandidátov. Mali ste jasnú voľbu, ale vynorili sa ďalšie skutočnosti, ktoré váš obraz úplne narušili a možno až tak dôrazne, že ovplyvnili vaše celkové rozhodnutie. 

Apofénia

Ďalším tradičným skreslením je apofénia - tendencia ľudí vidieť zmysluplné vzorce v náhodných dátach. Možno by sa to dalo prirovnať k viere nadprirodzeno, nech už je to čokoľvek. 

Základná atribučná chyba

Sklon nadhodnocovať určité vrodené charakteristiky pred situačnými vplyvmi. Často sa to stáva pri posudzovaní dvoch rovnakých skutkov vykonaných napríklad osobami rôzneho pohlavia či rasy. Konkrétne, ak nejaký ohavný čin spraví človek s bielou pleťou, ľudia majú sklon za to viniť jeho výchovu alebo prostredie. Ale ak je útočníkom človek inej rasy či národnosti, majú tendenciu hovoriť: “Tí už sú raz takí”, “Majú to v génoch” a pod. 

A samozrejme existuje ešte mnoho ďalších skreslení, ktoré u ľudí fungujú a nie sú vôbec výnimočné.

V najnovšej knihe Harvardskej psychologičky Amy Cuddy s názvom PRESENCE (Prítomnosť), sú spomínané určité schémy toho, čo ľudia riešia pri tvorbe prvého dojmu. Ide o zhrnutie zistení z viac ako 15-ročného výskumu. Amy Cuddy tvrdí, že ľudia sa pri vzájomnom stretnutí zaoberajú týmito hlavnými myšlienkami: 

1. Môžem dôverovať tejto osobe?

2. Môžem ju rešpektovať?

Z evolučného hľadiska sú tieto otázky logické. Boli dôležité pre prežitie. Museli sme jednoducho vedieť, či si človek zaslúži našu dôveru, aby sme neprišli o život. Cuddy zdôrazňuje, že je to pre nás rovnako významné aj teraz. Viac ako kompetencie, ktoré jednotlivec má. Hoci tie mnohí považujú za kľúčové vo vytváraní prvého dojmu. 

Cuddy tiež spomenula, že veľa študentov sa zameriava práve na zvyšovanie svojej odbornosti a získavanie znalostí. Ale tie nebudú fungovať, ak ľudia najskôr nezískajú dojem, že nám môžu dôverovať. Dôveryhodná osoba vyvoláva silu a obdiv a vytvára počas prvého kontaktu s danou osobou. Myslite na to, keď sa budete mať najbližšie stretnúť s niekým neznámym.

Ilustračný obrázok: unsplash.com

Gabriela

Písanie je pre mňa relax a sebarealizácia popri každodennej práci psychológa a matky na plný úväzok. Vtedy sa môžem “skryť” za počítať a nič neriešiť.