S jarou prichádza okrem vôni, farieb a nového života, aj jarná únava. Zazvoní budík a ja mám pocit, že viečka sa mi rozlepia len za pomoci žeriavu. Kým sa vyhrabem z postele, tak už sme celá rodina v poriadnom sklze. Aj deti v tomto období vyrážajú z postele rýchlosťou korytnačiek, takže po celom ráne, keď už odídu do školy, tak ja mám chuť sa vrátiť do postele.
Keď ale človek pracuje z domu, nemôže si to veľmi dovoliť. Čo si ale dovolím, je šálka čaju a dobrá kniha. Keďže čítanie je vlastne súčasťou práce novinára a spisovateľa, tak si to až tak veľmi nevyčítam. V kresle s knihou sa pomaly popasujem aspoň s rannou verziou jarnej únavy. Problém ale nastane, keď o deviatej ráno otočím stránku a čítam ďalej. Aj napriek tomu, že by som mala knihu zavrieť a otvoriť počítač.
S prichádzajúcou jarou sa teda často zamýšľam nad tým, kde presne je hranica medzi oddychom a lenivosťou. Život ma naučil – och, tuším toto vyhlásenie používam tak pravidelne, že už budem musieť vydať svoje memoáre, aby ste mi verili, že ma to všetko naozaj naučil život.
Ok, ale teda naučil ma, že oddych je veľmi dôležitou súčasťou nášho šťastia. Bez neho nevieme prežiť. Môžeme to dlho „fejkovať“, ale prepracovanosť nás dobehne. Preto si ja oddych dovolím. Pravdepodobne častejšie ako iní ľudia. Dovolím si ho, lebo viem, že keď si oddýchnem, tak som oveľa produktívnejšia, láskavejšia a šťastnejšia a teda čas nestratím, ale práve naopak získam.
Keď tak ale sedím v mojom čítacom kresle, tak naozaj niekedy neviem, či potrebujem oddych, alebo len proste hľadám výhovorky. Prokrastinácia je podľa mňa neoddeliteľnou súčasťou slobodného povolania. A jediný spôsob ako proti nej bojovať, je disciplína. Tá sa ale veru ťažko hľadá, keď človek ráno potrebuje spomínaný žeriav. Uvedomila som si však, že či už je to oddych alebo lenivosť, treba si to užiť. Ak s tým bojujem, tak z toho nič dobré nebude. Ani si neužijem knihu, a ani sa veru v takej nálade, keď sa do niečoho nútim, nevrhnem do žiadnej práce.
Dobrá správa je, že aj v tom prípade funguje „dovoliť si“ – a tak som si včera dovolila prokrastinovať. A možno to bol len oddych, neviem. Každopádne som sa po pol hodine postavila a napísala som dva články a ďalšiu kapitolu knihy. A to je asi v období jarnej lenivosti celkom dobrý výkon. Takže asi môžem aj s unavenou zodpovednosťou prehlásiť, že ak si oddýchnete, menej prokrastinujete. Alebo naopak. Každopádne si to treba dovoliť :).
Ilustračné fotografie: unsplash.com
Som autorkou úspešného románu Gamblerky. Písanie je mojou vášňou - náplňou a relaxáciou zároveň. Ukážky mojej tvorby si môžete prečítať na www.katarinamayer.sk.
Môže byť hnev liečivý?
Bratislava zahalená do tajomstva a napätia: Jedinečný projekt, ktorý môžete podporiť aj vy
Ponaučenie z letmého bozku
Blahobyt: mať či byť?
Sila nášho hlasu: započúvajte sa
Láska v rodine: o pohodených ponožkách a kyslíkovej maske
Hybná sila vesmíru
Zrkadielko, zrkadielko povedz mi kto som
Návrat do zamestnania po rodičovskej dovolenke - ako sa s ním vysporiadať?
Otvorte sa možnostiam
Dve presvedčenia, ktoré už nám neposlúžia
Andrea Trávničková: Naučila som sa, že v akomkoľvek rozhodnutí je vždy kus dobra
Keď máte jasný cieľ, musíte na ňom pracovať
Zuzana Nohálová: Fascinujú ma ženy, ktoré lámu predsudky
S úsmevom získaš viac!
Pozvánka: Prosperuj vďaka svojmu talentu!
