Je vek len číslo?
4. 10. 2018 | Katarína

Je vek len číslo?

Dnes kráčam ulicami s veľkým úsmevom. Trávim deň sama so sebou. Bez zoznamu, bez povinností, bez termínov, ale hlavne bez očakávaní. Akýchkoľvek. Len som. Dýcham. Pozerám, počúvam a ochutnávam. Konám s láskou a rozhodujem sa srdcom. (Júl 2015) Úryvok z môjho denníku v deň mojich štyridsiatich narodenín 

Keď som bola malá, vždy som túžila byť staršia. Ako desaťročná, som túžila mať aspoň pätnásť. Keď som konečne mala pätnásť, tak som veľmi chcela byť osemnásťročná. Potom som netrpezlivo čakala na dvadsať päťku. Obdivovala som ženy, ktoré mali už tridsať. Vždy, keď som vytúžený vek dosiahla, tak ma prekvapilo, že sa cítim rovnako. Očakávala som, že sa zázrakom – respektíve vekom – dostaví nejaká múdrosť, ženská dôstojnosť či prozreteľnosť. Vnímala som staršie ženy vo svojom okolí ako nádherné stvorenia plné rozvahy, intuície a životného poznania. A naivne som si myslela, že to je stav, ktorý sa dostaví s pribúdajúcimi rokmi.

Vlastne som mala pravdu. A tak trochu aj šťastie, že som vždy bola medzi ženami, ktoré ma vedeli takto inšpirovať. Naivné ale bolo, že som očakávala, že tá ženskosť sa zrazu objaví. Všetky sa s ňou narodíme. Naše životné skúsenosti a vlastné chyby, nám potom pomôžu nasledovať svoju cestu a dozrieť na ženu, ktorou máme – a chceme - byť.

Môj syn mi nedávno oznámil, že už nemám budúcnosť. „Budúcnosť je moja! Ty už si svoju budúcnosť mala,“ dodal presvedčivo. Z jeho pohľadu som ja už veľká. Teraz je rad na ňom, aby sa stal veľkým – je to jeho budúcnosť. Milujem detskú logiku. A občas by som sa rada preniesla do sveta, ktorý je plný nevinnosti, spontánnosti a radosti. Ale v konečnom dôsledku vlastne nechcem byť mladšia. A už netúžim ani byť staršia ako v skutočnosti som. To asi tiež príde s vekomJ. Hlavne potom, keď prekročíme štyridsiatku. V lete som oslávila svoje štyridsiate tretie narodeniny a teším sa z toho. Nie je to o čísle. Nikdy to nie je o čísle. Nechcem byť ani mladšia a ani staršia, lebo som konečne pochopila, že najkrajší vek je ten, čo práve mám. So všetkými spomienkami, vráskami, a niekedy bohužiaľ aj kilogramami, ktoré mi každý rok prinesie.

...ale len dovtedy, kým sa mi nestane toto:

„Môžem sa opýtať koľko máte rokov?“ opýtala sa má veľmi mladá anketárka počas prieskumu spokojnosti na letisku.

„Nemôžete,“ žmurkla som na ňu.

Usmiala sa, a aj tak niečo na tablete klikla.

„Koľko ste mi odhadli?“ spýtala som sa. Neskromne priznávam, že mi pravidelne ľudia hádajú menej, takže moja otázka bola zameraná na pohladenie vlastného ega. Jej odpoveď však spôsobila pravý opak:

„Určite nemáte viac ako päťdesiatštyri.“

 

Ilustračné foto: Unsplash.com

 
Katarína Mayer
Písanie je mojou vášňou - náplňou a relaxáciou zároveň.
Ukážky mojej tvorby si môžete prečítať na www.katarinamayer.sk.

Začiatkom budúceho roku si budete môcť kúpiť aj môj prvý román s názvom Gamblerky. 

Ďalšie články od autorky Katarína

More šťastia: kvapka po kvapke
Skončili prázdniny, môžeme sa zblázniť!

Ďalšie články na podobné témy

Ak Vám nefungujú afirmácie, tak jednoducho skúste aformovať
Prijímate sa v komunikácii aj so svojimi negatívnymi pocitmi, či ich iba ticho tolerujete?
Čo robí/nerobí spokojná žena?
Odborníci na imunológiu to už dávno vedia, naučte sa odpúšťať aj vy.
Ako si Olívia lásku hľadala
Rešpekt, sebaúcta a sebaláska vo vzťahu
Seriál psychosomatika, keď dušu niečo trápi, tak telo ochorie VI
Aj vy máte túto úžasnú vlastnosť? Vie veľmi jednoducho odhaliť naše talenty

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií o súboroch cookie nájdete tu.