Kamila Slašťanová: Nikdy som sa nebála robiť veci, ktorým som verila.

1.Kamilka, povedz nám niečo pekné o sebe, kto si, aká je tvoja cesta, s čím by si sa chcela podeliť?

Kto som? Dnes predovšetkým mama dvoch krásnych detičiek - Ondrejka a Karolínky. Nie som ale prototyp dokonalej mamy, priznávam bez mučenia. A to bolo už pri prvom tehotenstve každému jasné, že ja dlho na “materskej” nevydržím. Som zvyknutá od tínedžerských čias pracovať, tak akosi prirodzene je to vo mne, že musím stále na niečom robiť. Už 18 rokov sa pohybujem v oblasti online marketingu reštaurácií, aktuálne už dva roky ako majiteľka a manažérka gastroportálu Menučka.sk a darčekového webu Darčekové vouchery.

2. Čo robíš a ako si sa k tomu dostala? Čo pre teba táto práca znamená, čo ti dáva?  Prečo práve toto vnímaš ako svoje životné poslanie?

Moja práca sa mi vyprofilovala tak nejako náhodne. Nerobím niečo o čom by som od detstva snívala a vytýčila si ako cieľ, ktorý chcem dosiahnuť. Okrem sna byť speváčkou (čo má asi takmer každé dievča) som ani nemala ujasnenú predstavu o to, čo chcem robiť. Chodila som na gymnázium a potom sa rozhodovala tesne pred koncom, čo ďalej. Lákala ma vtedy aj žurnalistika, politika, právo, architektúra, ale asi najmä kvôli pohodlnosti som si vybrala ekonomickú. Už počas druhého ročníka som sa zamestnala v IT firme vtedy ešte priateľa mojej sestry, kde som vypomáhala na rôznych projektoch. Tam som sa toho asi najviac naučila. Boli to ešte také začiatky internetu u nás a pre mňa dokonalá práca. Našla som sa v tom a tou prácou som doslova žila. Bavila ma vtedy viac ako škola. Jedným z projektov, ktorý som potom aj 4 roky po výške viedla ako projektová manažérka bol trojjazyčný gastroweb menu.sk. Pamätám si, ako sme na začiatku ešte prepisovali menučka z faxov, či scannovali fotky reštaurácií z fimových negatívov a prekladali jedálne lístky do angličtiny a nemčiny. Alebo ako som vybavovala objednávku prvej online parfumérie tak, že som sa autobusom odviezla do mesta aby som parfém vyzdvihla, následne vo firme zabalila a išla na poštu.

V tejto firme som ostala až 8 rokov, a po krátkej pauze som zakotvila u dovtedajšej konkurencie, ktorá ma oslovila. Po ďalších piatich rokoch však projekt, ktorý som mala na starosti firma predala a ja som po čase usúdila, že ma práca, ktorú mi následne ponúkli až tak nebaví a že chcem skúsiť, postaviť sa na vlastné nohy. Nevedela som si predstaviť že sa niekde normálne zamestnám, reálne som nikdy nebola na žiadnom pohovore a nechcelo sa mi s tým začínať. Lákalo ma, pracovať slobodne a byť si sama sebe pánom. Tak som si založila firmu a v nej nové projekty, podobne zamerané ako boli tie predtým. Na trhu sa vytvoril priestor tak bolo pre mňa prirodzené využiť moje skúsenosti a kontakty a pustiť sa do toho.

Práca na vlastnej firme mi dáva pocit slobody a možnosť realizovať veci tak ako si sama vymyslím, zároveň ale tiež pocit zodpovednosti, že všetko je len a len na mne. Nie je to vždy jednoduché, ale ide to. Najťažšie obdobie - prvé dva roky firmy - už mám za sebou a teraz už ide všetko akosi ľahšie, tak som veľmi rada že sa to podarilo a že firma a projekty v nej rastú. Prevádzkujem gastro portál, s ponukami reštaurácií čo samo o sebe na prvý pohľad nenesie nejaké zvlášť ušľachtilé poslanie. Ja som si ale aj tu našla niečo prospešné, o čo by som sa rada pokúsila. A síce vybudovať silné online médium venované gastronómii a cez neho vplývať cez jedlo a osvetu na ľudí, aby sa stravovali a žili zdravšie. Či už cez články a rozhovory v magazíne, alebo aj cez funkcie vyhľadávania reštaurácií podľa rôznych kritérií a ponúkaných jedál. Tiež ma vedia dojať zaujímavé podnikateľské príbehy rôznych šikovných ľudí, ktorí môžu byť ostatným inšpiráciou. Aj pre nich ponúkam u nás priestor aby sa mohli prezentovať. No a samozrejme samotné služby ktoré máme a aj plánujeme slúžia ľuďom a uľahčujú im výber podnikov kam sa pôjdu najesť či kde si zorganizujú rodinné a firemné akcie. A na webe darcekove-vouchery.sk zabezpečujeme zákazníkom jednoduchú kúpu štýlového darčeka - vouchera do kvalitnej reštaurácie či na iné služby o ktoré ponuku začíname rozširovať.

S manželom Ondrejom vychovávajú synčeka Ondrejka a dcérku Karolínku.

3. Aké je tvoje životné motto,krédo, čím sa riadiš, čo ťa motivuje?

Nemám nejaké jedno životné krédo, ale viacero myšlienok som si osvojila resp. snažím sa ich dodržiavať alebo si na ne aspoň spomenúť, najmä v tých ťažších situáciách. Napríklad “Čo ťa nezabije, to ťa posilní”. Je potrebné brať každú negatívnu vec či neúspech ako poučenie do ďalších dní a nestresovať sa tým príliš. Jednoducho ísť ďalej a pokúsiť sa na sebe alebo veciach pracovať tak, aby to nabudúce bolo lepšie. Myslím že veľa ľudí má strach z neúspechu a preto radšej ani nič nepodniknú aby sa nebáli že to nevýjde. Ja som nikdy nebola vodcovský typ, nepotrebovala som sa ukazovať a prezentovať. Práve z toho som mala a asi ešte aj mám niekedy strach alebo skôr trému. Nikdy som sa ale nebála robiť veci, ktorým som verila, že sú správne alebo že majú šancu na úspech. Často som si niečo zaumienila nad čím možno ostatní krútili hlavami ale mne to dávala zmysel a išla som si za tým. S odstupom času aj tie pôvodné neúspechy hodnotím pozitívne, lebo vďaka tomu, že som bola aktívna som sa veľa naučila, spoznala nových ľudí, a všetko ma istým spôsobom ovplyvnilo a posunulo v ďalšom období. Keď som pred nejakou ťažšou situáciou, rozhodnutím alebo stretnutím, tiež mi pomáha predstaviť si, čo také najhoršie by sa mohlo stať ak by to aj nevyšlo. Väčšinou to nič strašidelné nie je a tak sa aj celá situácia dá zvládnuť ľahšie. Motivujú ma tiež inšpiratívne príbehy úspešných ľudí. Najmä v začiatkoch firmy mi veľmi pomohlo počuť niekoho úspešného rozprávať o tom, že aj on mal tie začiatky ťažké. Samozrejme treba myslieť pozitívne, optimisticky a snívať. Snívanie a predstavovanie si, čo a ako by sme chceli je asi tá najlepšia motivácia.

4. Si úspešná žena? Bola si úspešná vždy? Aký bol tvoj sen, ako si za ním išla, čo ťa viedlo?

Teraz by som asi mala odpovedať - áno som úspešná žena! Ja ale nie som asi nikdy úplne spokojná a viem, že stále je čo zlepšovať a zveľaďovať. Myslím si, že asi je celkom úspech, rozbehnúť vlastnú firmu v podstate popri dvoch materských (rodičovských), čeliť nástrahám podnikateľského prostredia na Slovensku a nevzdať to. Ale určite by som sa ešte nevidela na titulke časopisu o úspešných ženách. Na to si myslím, že ešte musím dorásť a ešte veľa na sebe pracovať. A tiež na firme, aby dokázala vyprodukovať takú hodnotu, aby som s čistým vedomím vedela o sebe povedať, že som úspešná. A tiež musím povedať, že nič z toho, čo sa podarilo by sa neudialo bez podpory môjho manžela Ondreja, ktorý mi výrazne pomáha v starostlivosti o deti a domácnosť a keďže robí na smeny tak sa pri deťoch striedame.

5. Ako by si ty sama definovala pojem úspešná žena? Ako má úspešná žena podla teba vyzerať? S čím podľa teba súvisí úspech?

Ako som už spomínala pre mňa je pojem úspešná žena spojený s pracovným úspechom. Jednoducho je to žena, ktorá v tom, čo robí dosahuje úspech. Ten je samozrejme rôzne merateľný, takže hranice úspechu si definuje každá žena sama. Pre niektoré ženy nie je vôbec dôležité byť úspešná a sú sťastné a spokojné doma, keď sa starajú o rodinu a venujú svojim koníčkom alebo majú prácu, ktorá ich baví a napĺňa aj keď sa nespája s nejakým výrazným finančným prospechom. Pre mňa je cieľom byť úspešná a šťastná zároveň. Mať spokojnú rodinu, priestor na trávenie spoločného času a zároveň dobrý pocit z práce a prostriedky na to, aby sme mohli žiť spokojne a šťastne.

6. "Objavila som svoje poslanie a zarábam tým, čo ma baví" - čo to pre teba znamená? Žiješ to? Si ohodnotená a platená za svoje poslanie? Ako si sa k tomu dostala?

Ako som už spomínala, neviem si predstaviť pracovať niekde napríklad v rámci zložitej manažérskej štruktúry, plniť nezmyselné tasky, či v akejkoľvek inej práci, kde by ma pracovná činnosť nebavila a bola mi nepríjemná. Bohužiaľ veľa ľudí takto pracuje. Za viac či menej peňazí. Aj v mojej práci sa samozrejme nájdu činnosti, ktoré ma menej bavia ale tým, že robím rôzne veci a každý deň je iný, stretávam sa s rôznymi ľuďmi, realizujem rôzne spolupráce - sa dajú aj tie menej príjemné veci zvládnuť v pohode. Prípadne postupne delegovať na kolegov a spolupracovníkov. Ale najmä - nemusím sa nikomu podriaďovať a spovedať a môžem si robiť veci po svojom. Cítia to aj klienti, a veľmi ma vedia potešiť keď mi sami povedia, že sa im páči môj prístup, komunikácia, oceňujú skúsenosti a páčia sa im projekty a nápady ktoré sa im snažím posúvať v záujme ich spokojnosti a pomoci v tom, čo sa snažia dosiahnuť. Takže asi áno, som ohodnotená a platená za svoje poslanie. A spokojný klient je to najlepšie ohodnotenie - najmä ak svoju spokojnosť šíri aj ďalej.

7. Čo by si poradila žene, ktorá chce zmenit svoj život a nevie ako začať? Čo sú podla teba prvé kroky?

No, záleží asi dosť od toho, čo chce na svojom živote zmeniť. Ak myslíte prácu resp. podnikanie tak určite by som odporúčala, definovať si čo ju baví, nadchýna, napĺňa, čo robí rada. A podľa toho skúsiť nájsť aké sú možnosti uplatnenia tých činností v podnikateľskej sfére. Môže sa inšpirovať existujúcimi oblasťami alebo vytvoriť úplne niečo nové. No ale čo ma pri tejto otázke napadlo ako prvé je občianske združenie e-ženy. Určite by som jej poradila, preštudovať si web a prísť na pár stretnutí. Okrem toho, že si tu môže nájsť priateľky, inšpirácie a aj praktické rady k rôznym oblastiam, následne môže získať aj obchodné partnerky či zákazníčky pre ten svoj vznikajúci biznis.

Kamila si pochvaľuje spoluprácu s ďalšími podnikateľkami z OZ E-ženy. Na fotogtrafii s Veronikou Boškovou a Zuzkou Ondrisovou.

8. Čo by si poradila svojej dcére/synovi/deťom, ak sa ta opýta: "Mama,chcem byť v živote úspešná, čo mám robit?

Záleží asi, v akom veku sa to budú pýtať. Ale myslím, že pre každý vek platí, že si treba ísť za svojimi snami a cieľmi a snažiť sa robiť veci, ktoré ich bavia a napĺňajú a zároveň dávajú zmysel či pomáhajú aj iným. Určite by som zdôraznila aj aby sa snažili budovať dobré vzťahy s ľuďmi, nezištne pomáhali keď je to možné a potrebné, vzdelávali sa, učili, a neustále objavovali nové veci.

9. Ak by si mala znovu 20 rokov a vedela vtedy, čo vieš dnes, čo by si si poradila? 

Ťažko povedať. Zvykla som si istú dobu vyčítať napríklad, že som sa pomenej stretávala so spolužiakmi z výšky mimo školy a celkovo som školu moc neriešila. Som z Petržalky a chodila som na ekonomickú takže som mala školu blízko a ušiel mi ten internátny život. Možno by som aj toto zmenila a išla niekam mimo mesta na intrák - ideálne niekam do zahraničia. Navyše, tesne pred začiatkom vysokej som sa dala dokopy s chalanom mimo školy - ešte k tomu s muzikantom. Tak som každú voľnú chvíľu trávila s ním a na brigáde a neskôr v mojej prvej práci. Teraz si niekedy myslím, že možno by bolo lepšie sa viac venovať spolužiakom a škole a utužiť si vzťahy, ktoré by sa určite zišli aj neskôr. Prípadne viac sa snažiť dostať na nejaké zahraničné stáže - tak ako moji spolužiaci. Študovala som medzinárodné vzťahy a ja som ako jedna z mála nikde nebola. Ale teraz neviem. Ten “muzikantský” život mal tiež niečo do seba a aj v práci som sa toho dosť naučila. A ani si niesom istá či by ma práca v rámci diplomacie a politiky bavila. Asi je všetko tak, ako má byť.

V rozhovore s top šéfkuchárom Michalom Konrádom pre svoj gastroportál Menucka.sk: 
https://menucka.sk/blog/michal-konrad-fou-zoo-gastronomy-slovakia-2016-rozhovore-menucka/

Do portfólia gastroportálov, ktoré Kamila prevádzkuje patria okrem portálu Menucka.sk aj tematické weby ako Pizze.sk, Burgre.sk, Vegetarianske.sk, Ranajkove.sk, Hostiny.sk, RestauraciePreDeti.sk, RestaurantGuide.sk atď.

Titulné foto: Daja Turner 

Ilustračné foto: osobný archív

Bohumila Vrbovská Ďurišová

Zakladateľka a "mama" portálu. Zaujíma sa o osobný rozvoj, motiváciu, takisto je technologický geek. Miluje kvalitnú kozmetiku a oceňuje úprimný dialóg. Motto: Kde je vôla, tam je cesta.