Moje telo patrí mne

Aj keď ak potrebujeme začiatok roka na to, aby sme začali – alebo sa aspoň pokúsili – zdravo žiť, tak asi nie sme vnútorne presvedčené, že to naozaj chceme. To, že je Nový rok, ešte neznamená, že sa nám podarí schudnúť lepšie ako v septembri alebo apríli. Uspieť v rozhodnutí niečo zmeniť, vyžaduje viac ako len termín v kalendári. Aj keď aj ten je určite dôležitý. Nechápem síce, prečo nechávať akékoľvek sny, ciele, túžby práve na obdobie začiatku roka, ale zase radšej teraz ako nikdy. A tak, aj napriek môjmu skepticizmu, čestne priznávam, že som si tento rok predsavzala, že sa konečne nadbytočných kilogramov zbavím.

Aj vy máte pocit presýtenosti výzvami a dobre mienenými pokusmi, aby sme schudli, prestali fajčiť, začali zdravo žiť, zbohatli, prestali meškať, naučili sa variť. Cez víkend som dokonca v kníhkupectve našla stôl s knihami, ktoré sa hodia na tému „Novoročné predsavzatia“. Z motivačnej literatúry sa môžete naučiť čokoľvek: ako si nájsť partnera, ako sa stať vegetariánom, ako byť efektívnejším a dokonca som zbadala aj titul o tom, ako si nájsť priateľov. Nechcem znieť cynicky, ale ak niekto potrebuje knihu, aby si našiel priateľa, tak už v tom je odpoveď, prečo ich nemá. Aj keď na druhej strane, v dobe sociálnych sieti, keď máme kopec virtuálnych priateľov, má kniha o ozajstnom priateľstve svoje opodstatnenie. Asi sa na ten titul budem pozerať láskavejšie. Ale úplne som odbočila.

Jesť zdravšie, viac cvičiť a schudnúť sú najpopulárnejšie predsavzatia, ktoré si každoročne dáva viac ako sedemdesiat percent ľudí. Najväčší úspech dosiahnu práve tí, ktorí robia menšie zmeny krok po kroku, zapíšu si svoje ciele a zavesia ich na viditeľné miesto a v neposlednom rade požiadajú o podporu svojho okolia. Podpora okolia je presne dôvod, kvôli ktorému som začala písať toto zamyslenie. Takže sa vrátim k otázkam v úvode. Schudla si? Bežne túto otázku dostanem, keď sa moja jojo váha zníži v môj prospech. Áno, je to super, keď vám niekto polichotí, že dobre vyzeráte. Ale len na prvý dojem. Komentár o tom, že som schudla, totiž zákonite prebudí aj driemajúceho sabotéra v mojom vnútri, ktorý s radosťou vyskočí a začne ma kŕmiť pochybnosťami. Čo si o mne mysleli doteraz? Čo si za mojim chrbtom hovorili o mojom výzore? O mojom tele? Je zaujímavé, že tehotnej ženy sa nespýtame, či čaká bábätko, až kým nám túto informáciu neposkytne. Väčšinou otvorene neokomentujeme, že niekto pribral. Čo sa ale týka úbytku pneumatík v okolí nášho drieku, tabu neexistuje. Kľudne hodnotíme cudzie telo. Priamo do očí jeho majiteľa. Uvedomujem si, že sú to naozaj úprimné, dobre mienené, lichôtky. Častokrát môžu ale mať negatívne následky. V mojom prípade sa po pár takýchto komplimentoch odmením, napríklad, koláčikom, lebo odrazu mám pocit, že mi to dobre ide a tak môžem poľaviť. A po prvom koláčiku už vedie cesta len ku zemiakovým čipsom. Nikdy som nebola modelka, ale ani v časoch, keď som vyzerala výborne a vyšportovane, by som neuvítala poznámku kolegu alebo kamarátky, že mám super zadok, sexy boky alebo pekné svaly. Bolo by to divné. Podľa mňa nahlas pochváliť ubúdajúci tuk, v ktorejkoľvek partii môjho tela, je rovnako intímne a čudné. Chcem to počuť len od ľudí, ktorých som sama požiadala, aby ma podporili v mojej snahe vrátiť sa do formy.

Samozrejme, že aj ja obdivujem keď niekto schudne, spevní si telo a vyzerá zdravšie. Rada mu venujem aj kompliment. „Vyzeráš výborne“. Nechám už na neho alebo ňu, či sa chce rozhovoriť aj o podrobnostiach zmeny vo svojom výzore. A tak si okrem predsavzatia schudnúť, do Nového roku želám, aby sme všetci vzájomne vnímali hlavne svoju vnútornú krásu a boli láskaví aj v rozdávaní komplimentov.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Katarína

Som autorkou úspešného románu Gamblerky. Písanie je mojou vášňou - náplňou a relaxáciou zároveň. Ukážky mojej tvorby si môžete prečítať na www.katarinamayer.sk.