Môže byť človek úplne voľný ako vták? Áno, ale nesmie sa báť svojich temných stránok

Urobiť prvý krok do neznáma a v kútiku duše dúfať, že to prežijem. Mám na mysli ten pocit, ako keď stojíte na mostíku a bojíte sa skočiť. Premýšľate o tom, pochybujete či sa vám náhodou niečo nestane. Otáľate, zdržujete, až do tej osudnej chvíle, kedy vypnete hlavu a začnete jednať. Jednoducho sa rozhodnete skočiť. Ako náhle máte rozhodnutie, už nepremýšľate, ale jednáte. A tak môžete mať aj nejaké relevantné výsledky, nejakú skúsenosť.

Ako sa nebáť vlastných strachov?

Jááj, aké pohodlné je chodiť okolo horúcej kaše. Iba sa tak vyhýbať, kľučkovať. Koketovať s odvážnymi myšlienkami, ale nakoniec sa uchlácholiť tým, že sa mám vlastne dobre, že sa nemám na čo sťažovať, že iní sú na tom ďaleko horšie, že to je celkom fajn, veď mi stačí to, čo mám, načo chcem vlastne viac.

No asi tento prístup netreba viac približovať, že. Je nám dôverne známy. Česi na to majú krásny výraz: „Lhát si do kapsy.“ Toto sa dostaví vo chvíli, keď máme túžbu, ale strach  nám nedovolí jednať.  A čo teraz? No teraz na radu prichádza takzvané pozitívne myslenie. To znamená, že budem popierať to, čo je. Budem sa vkuse vyhovárať a vyhýbať jednaniu, lebo sa bránim naplno prežiť svoj vlastný strach. Prečo? Lebo nás naučili, že keď sa bojíš, tak nesmieš ísť do lesa, alebo, to nemôžeš ty robiť, si na to ešte malá, to by si ty ešte nezvládla a podobne.

Nech to už formulovali akokoľvek, dali nám jasne najavo, že cítiť strach nie je normálne. Je to zlé a keď sa bojíme, nie sme v poriadku. Takže čo mi na to? Jednoducho sa budeme hrať na to, že sa nebojíme, alebo sa budeme báť tajne, ale iba trošku. Naozajstný strach si prežiť zakážeme. Budeme túto našu prirodzenú emóciu popierať a potlačovať. Robiť, že nie je, že mi ju nemáme. A aký je výsledok? No veľmi jednoduchý. Každý krát, keď pocítime strach, tak nám zviaže ruky. Aj nohy. A my sa nevieme pohnúť z miesta.

 

Túžba je vždy silnejšia než strach

A dovolím si povedať, že to je naše jediné šťastie. Ak niečo naozaj chceme, tak pre to urobíme všetko. Aj strachy prekonáme. Určite si spomeniete aspoň na jeden príklad zo svojho života. A určite si vybavíte, že to bolo peklo, ale nakoniec ste to dali a dnes vlastne ani poriadne nechápete, prečo ste vtedy z toho robili takú vedu.

Túžba nás vedie. Dokonca vždy najkratšou a najrýchlejšou cestou k cieli. Takže ak máte túžbu, tak idete správnym smerom. A keby sa náhodou objavil neprekonateľný strach? Jednoducho si dovoľte ho cítiť, veď je váš.

Ilustračné foto: Pexels.com