Ponaučenie z letmého bozku
26. 4. 2019 | Katarína

Ponaučenie z letmého bozku

Umývala som si zuby. V hlave mi frčal ranný scenár. Čo ma čaká, keď vyjdem z kúpeľne? Budú už deti oblečené a najedené? V žalúdku ma pošteklila pochybnosť (živená skúsenosťami). Ak nie sú oblečení, tak pešo už do školy neprídu načas. Budem ich musieť odviesť. Zmeškám jogu. V kuchyni je neporiadok. Kým ho upracem, tak ma prejde chuť na písanie, lebo už aj tak budem musieť chystať obed. Mala som vstať skôr. 

Prešiel okolo mňa, sklonil sa o pobozkal ma na krk. 

Pokračoval ďalej vo svojej rannej rutine, ale mňa jeho bozk zastavil. Cez jeho pery sa mi po tele rozliala láska. Príjemné pŕhlenie mi zmiernilo tep a trochu, len jemne, nadvihlo kútiky pier. 

Dnes bude dobrý deň. 

Vyšla som z kúpeľne, pomohla som deťom sa obliecť a odviezla ich do školy. Rýchlo som upratala kuchyňu a dala si aspoň jednu sériu Pozdravu slnka. Sadla som si za počítač a začala som písať. Navariť obed som zabudla, ale nevadí, dali sme si šalát, ktorý som rýchlo pripravila. Deň len tak plynul a bol krásny. Ničím výnimočný, taký jednoduchý, bežný, ale krásny. 

s-a-r-a-h-s-h-a-r-p-1104800-unsplash_1556228177.jpg

Kam sa opäť ťaháš?

To mi väčšinou povie môj muž, keď ma chce objať a ja to beriem ako zdržanie. Zdržanie od poskladania bielizne, umytia riadu, skontrolovania domácich úloh, dokončenia článku, zaliatia čaju. Scenár podobný tomu rannému mi totiž beží v hlave dosť často. Neustále rozmýšľam nad tým, čo musím urobiť ďalej, aby som niečo stihla, aby sa niečo ďalšie mohlo stať, aby som niečomu zabránila, pripravila, naplánovala, manažovala. A vďaka tomu sa vždy niekam ťahám a často mi uniknú momenty ako ten ranný bozk. 

V objatí okamihu

Som vďačná, že mám v živote ľudí, ktorí ma v mojom „ťahaní sa“ zastavia a donútia ma len tak si deň vychutnať, minútu po minúte. Nerozmýšľať dopredu nad katastrofickým scenárom, neočakávať, že budem zachraňovať. Nepripravovať sa na požiar, lebo si ho naozaj privolám. Ťahám sa ako liana. Ale liana aj objíma a to pevne. A presne na to by som nemala zabúdať. Objať situáciu, keď príde. Zotrvať v momente, aj keď ma prekvapí. Nechať sa prekvapiť. Veriť, že aj bez môjho neustáleho plánovania, kombinovania a manažovania sa všetko nejako udeje. A ak aj nie, tak sa predsa nič nedeje. Zmeškanú jogu môžem kedykoľvek nahradiť, ale letmý bozk alebo smiech detí je to, čo nechcem zmeškať nikdy.

Ilustračné fotografie: unsplash.com

Fotogaléria k článku

Katarína

Som autorkou úspešného románu Gamblerky. Písanie je mojou vášňou - náplňou a relaxáciou zároveň. Ukážky mojej tvorby si môžete prečítať na www.katarinamayer.sk.

Ďalšie články od autorky Katarína

Blahobyt: mať či byť?
Jarná únava, zaslúžený oddych a žeriav
Sila nášho hlasu: započúvajte sa
Láska v rodine: o pohodených ponožkách a kyslíkovej maske
Hybná sila vesmíru
Zrkadielko, zrkadielko povedz mi kto som
Moje telo patrí mne
V dobrom aj v zlom

Ďalšie články na podobné témy

Opýtaj sa mamy... objavíš samú seba!
Navštívili sme ženský kruh: ako sa nám páčilo?
More šťastia: kvapka po kvapke
Ako sa zoznámiť s mužom po 35ke
Prečo je také ťažké nájsť DOBRÝCH priateľov?
Nenápadné signály, ktoré zahubia vzťah
Úprimnosť? Nie ďakujem, neprosím
Závisí vaše sebahodnotenie od druhých? Takto to zmeníte!

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií o súboroch cookie nájdete tu.