Prečo máme tendenciu veriť v hoaxy - nepodložené informácie?

Je vysoko pravdepodobné, že aj vy ste sa stali niekedy obeťou nejakého hoaxu- nepravdivej informácie a nemusíte o tom vedieť. Niekomu sa to mohlo stať dokonca osudným, ak napríklad uveril, že nejaká pochybná, často alternatívna liečba, vylieči jeho nevyliečiteľnú chorobu.

Prečo sú ľudia náchylní a ochotní uveriť vedecky nepodloženým informáciám?

Tejto a podobným otázkam sa venoval Mgr. Jakub Šrol, doktorand na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Viedol prednášku, v ktorej sa zameral na nepodložené presvedčenia a zisťoval dôvody, prečo im ľudia veria (viac na vedanadosah.cvtisr.sk).

Uviedol, že na základe minuloročného prieskumu organizácie Globsec, je viera v hoaxy naozaj veľmi vysoká. Dokonca je vyššia, ak sa zameriavali na vysokoškolsky vzdelaných ľudí žijúcich v Bratislave, ktorú údajne často čerpajú z dezinformačných médií. Avšak dodal, že je naozaj veľmi ťažké rozlíšiť konšpiračné teórie a odôvodnené obavy. Najmä v súvislosti s aktuálnou situáciou na Slovensku.

Ako jedným z dôvodov Šrol uvádza, že konšpiračné teórie sú oveľa ľahšie pochopiteľné, lebo zjednodušujú príčiny zložitých udalostí. Ďalej sú formulované obšírne až vágne. Nie je možné ich úplne vyvrátiť a zároveň sú postavené na nejakých dôkazoch (ktorých ale nie je veľa). Ak aj existujú nejaké protichodné tvrdenia, tie v teórii spomenuté nie sú alebo sú nejako do konšpirácie zakomponované. V tomto sa konšpiračné teórie líšia od vedeckých poznatkov a zistení. Ak má niečo príliš ľahké riešenie, v niečom musí byť “háčik”.

Ďalším dôvodom je aj viera v tzv. pseudovedu - informácie, ktoré sa zdajú byť vedecké, ale nemajú oporu v žiadnom vedeckom výskume. Šrol spomínal situácie ako popieranie globálneho otepľovania alebo keď rodičia veria tomu, že očkovanie spôsobuje autizmus.

 

Existuje viacero príčin nepodložených presvedčení. Vo všeobecnosti sa verí, že hlavným dôvodom je nižšie vzdelanie alebo inteligencia. Ale to úplne neplatí. Šrol zdôrazňuje, že príčinu je potrebné hľadať skôr v rôznych emocionálnych faktoroch. Napríklad strach funguje najlepšie. Ak sa totiž bojíte o vlastný život, zdravie či deti, ste schopní podniknúť čokoľvek.

Dôležitú úlohu zohráva aj sociálne prostredie, v ktorom sa nachádzate. Ak nejakej teórii veria vaši blízki či dokonca okolie, v ktorom sa pohybujete, je veľmi ťažké nepodľahnúť a udržať si vlastný názor. Šíreniu nepravdivých informácií nahráva aj voľný prístup k obrovskému množstvu informácií. Väčšina ľudí nemá čas, aby si overovali ich správnosť. A keďže ľudia majú tendenciu šetriť svojou mentálnou energiou a myslieť “nevedecky”, je viera v hoaxy taká veľká. A dokonca aj to, ako média komunikujú vedecké zistenia, hrá významnú úlohu v šírení dezinformácií.

Pre všetky uvedené dôvody je naozaj náročné bojovať proti nim. Ostáva len dúfať, že sa nájde nejaký účinnejší spôsob, ako ich šírenie zmierniť a možno úplne odstrániť.

Ilustračné foto: Pixabay,com

Gabriela

Písanie je pre mňa relax a sebarealizácia popri každodennej práci psychológa a matky na plný úväzok. Vtedy sa môžem “skryť” za počítať a nič neriešiť.