Psychológovia odpovedajú: Prečo všetko "googlime"!?

Našou obrovskou výhodou ale zároveň prekliatím je schopnosť myslieť, uvažovať a vzájomne sa o všetkom informovať. A to nielen tvárou v tvár prostredníctvom reči. V súčasnosti nie je problém preniesť myšlienky do celého sveta. Aj zo zabudnutého kúska zeme. A tak sa stáva to, že naraz máme milióny článkov, názorov, blog postov... Samozrejme, informácie sú sila. Ale čo ak nás ich veľké množstvo nejako brzdí, pretože ich náš mozog nevie adekvátne spracovať? A následne strácame schopnosť rozhodovať sa?

Dennodenne si každý jeden produkt, spoločnosť či len obyčajný človek snaží získať našu pozornosť. Ale tá nie je na rozdávanie. Ako ľudské bytosti nie sme schopní spracovať všetko, na čo počas dňa narazíme. A preto zabúdame. To nás chráni pred zahltením a zaplavením množstvom informácií.

Ale napriek tomu to už nestačí. Lebo hľadáme ďalej, aj keď zabudneme. Je to pre nás akési prirodzené. Túžime dostať odpovede na mnohé otázky a dokonca aj na také, na ktoré neexistuje v súčasnosti odpoveď. A kto nám ich zodpovie najlepšie?

Prečo stále hľadáme?

Existuje na to jednoduché vysvetlenie. Psychológovia z Univerzity v Princetone a v Stanforde si kládli podobnú otázku. A zistili, že sme fascinovaní vyplnením medzery v informáciách. Táto “posadnutosť” nás často dokáže dokonca odlákať z cesty. Najmä dnes, keď sa zníženie neistoty stalo príliš jednoduché. Stačí si zapnúť mobil alebo počítač. Naša myseľ ju jednoducho neznáša. A tak nadhodnocuje význam toho, že nemáme dostatočne veľa informácií a začíname sa na to fixovať. Neurčitosť je pre mozog signálom ohrozenia, nebezpečenstva.

Navyše z neurologického hľadiska sú informácie návykové. Pri učení sa uvoľňuje dopamín - neuroprenášač, ktorý vplýva na centrá odmien a potešenia v mozgu. Čo u nás vedie k uspokojeniu. To je dôvodom aj našej zraniteľnosti voči internetu, ktorý väčšinou ukradne našu pozornosť.

Každé kliknutie sľubuje objav a všetci sme tak vystavení riziku vzniku závislosti. Preto je potrebné uvedomovať si spôsob fungovania našej mysle, aby sme sa mohli vedome našim inštinktom vzďaľovať. Hoci to môže byť neuveriteľne ťažké.

Kto sa s nami hrá?

Problematike vplyvu veľkých spoločností na naše konanie a myslenie sa venoval aj Scott Galloway, ktorý svoje postrehy predniesol prostredníctvom populárneho Ted Talku. Kládol si otázku, ako jednotlivé spoločnosti (Amazon, Apple, Facebook a Google) manipulujú našimi emóciami.

Tvrdí, že sa internetový vyhľadávač stal akýmsi naším “bohom”. A veríme mu často viac ako rodičom, učiteľom, doktorom alebo svojej vlastnej skúsenosti. Snáď čiastočne aj preto, že v reálnom svete je ťažké dostať uspokojivé odpovede. Dokonca v priemere jedna zo šiestich otázok zadaná do Google nebola doposiaľ vo svete zodpovedaná. Niet sa čo čudovať, že neexistujú dostačujúce odpovede. Naša myseľ je hladná po informáciách, a preto má internet takú veľkú moc.

A možno aj to je dôvodom, prečo narastá dopyt po relaxácii, oddychu či meditácii. Schopnosť vypnúť je v tomto smere naozaj umenie. A vyžaduje na začiatku množstvo energie. Ale stojí to za to. Hoci naša myseľ chce vedieť viac, doprajme jej oddych a čas, kedy nemusí myslieť na “nič”.

Ilustračné fotografie: unsplash.com

Gabriela

Písanie je pre mňa relax a sebarealizácia popri každodennej práci psychológa a matky na plný úväzok. Vtedy sa môžem “skryť” za počítať a nič neriešiť.