S úsmevom získaš viac!

Do Framlinghamu som prišla v septembri 1999 a môj pobyt bol dohodnutý na 1 rok. Okrem starostlivosti o deti som tiež diaľkovo študovala angličtinu, certifikát FCE som získala v júni 2000. Toto štúdium som si, samozrejme, musela zaplatiť. Tiež som sa zaviazala do Vianoc 1999 vrátiť rodičom peniaze za poplatky a poistné. I keď som dostávala ako au-pair pekné vreckové, bolo jasné, že ak chcem všetko zvládnuť, musím si nájsť prácu. 

Dievča z pekárne 

Mala to byť práca na čiastočný úväzok, keď sú deti v škole. S hľadaním práce mi pomáhala celá rodina. Raz sme zistili, že v obchodíku s rybami oproti na námestí hľadajú výpomoc. Išla som sa tam teda opýtať - majiteľ mi však povedal, že nakoniec to miesto neobsadí, ale že jeho dobrá priateľka súrne hľadá pomoc do pekárne. Ihneď jej zavolal a poslal ma za ňou. Slovo dalo slovo a nastúpila som. Mala som im pomáhať do Vianoc. Práca sa mi zapáčila, boli sme skvelá partia, mladí ľudia i staršie dôchodkyne. Veľa sme sa usmievali a zabávali, či už medzi sebou, alebo so zákazníkmi. Mnohí zákazníci boli milí a ústretoví, vtedy som tam bola ešte za exotiku, nepoznali nikoho z "východného bloku." Niektorých som si čoskoro obľúbila aj oni mňa. Martin z DIY dielne už zvykol iba prejsť okolo na dodávke a zatrúbiť, a už som vedela, že o 13:00 si príde pre svoj sendvič. Pre Iana z banky som schovávala ovocný muffin a starý Garry každý deň v rovnaký čas prišiel pre svoj sendvič s vajíčkom a žeruchou. Veľmi som sa zlepšila i v angličtine. 

Pred Vianocami sa moja práca skončila, odišla som na 3 týždne domov na Moravu. Keď som sa v januári vrátila, zistila som, že na moje miesto najali miestnu ženu, ktorá môže robiť viac hodín. Pre mňa momentálne iné miesto nemali. Moja šéfka Janet mi však sľúbila, že ma kedykoľvek zavolá, ak budú potrebovať výpomoc. Potešila som sa, ale bolo mi ľúto dobrej práce i zárobku. 

Investícia, ktorá sa oplatila 

Raz v jeden jaunárový utorok mi z pekárne zavolali, či môžem okamžite prísť - šéfka sa ma potom opýtala, koľko mám denne času a či môžem od zajtra nastúpiť. Bola som nadšená, jasné, že áno! Dostala som pridelený pracovný plášť, zásteru a klobúčik a opäť sa vrhla do práce. Navyše som dostala aj víkendové služby, keďže v rodine som mala voľno, čiže som si naozaj veľmi dobre zarobila. 

Hneď ako som znovu nastúpila, dozvedela som sa od kolegýň celý príbeh môjho návratu: Mali sme klienta, miestnu firmu, ktorý si u nás denne objednával obedy pre všetkých pracovníkov. Denne to bolo okolo 20 sendvičov, 20 zákuskov a nápoje či cukrovinky. Aj ja som zvykla ich objednávky pripravovať. Vždy okolo jedenástej zavolali z ich firmy, objednali si, čo chceli, a náš šofér im to okolo trinástej hodiny doviezol. Rovnako to bolo v osudný utorok - s maličkým rozdielom - telefonoval priamo majiteľ. Práve keď telefonoval, jedna z predavačiek utrúsila hanlivú poznámku na neho a jeho objednávku. Zákazník to počul. O chvíľu bol do pekárne doručený list od majiteľa s oficiálnou sťažnosťou. Neviem, čo všetko v ňom bolo popísané, ale kolegyne prezradili, že majiteľ ukončil list slovami: "To zlaté české dievčatko je na mňa vždy milé."  Vlastník pekárne sa zachoval veľmi prakticky. Drzú predavačku okamžite prepustil a manažerku požiadal, či by ma nenajala naspäť. 

Nie, netešila som sa z toho, že niekto prišiel o prácu. Pre mňa to však v osemnástich rokoch bola veľká životná lekcia, asi najvätšia, ktorú používam doteraz v čomkoľvek, čo robím:

Všetko je o prístupe. Usmievaj sa, buď milá, proaktívna, snáž sa chápať svojho klienta a slúžiť mu. Rob svoju prácu ako najlepšie vieš. Zlepšuj sa. Teš sa z klientov a z toho, že môžeš pracovať. A ešte raz - stále sa USMIEVAJ! 

Overené časom

Bola som vtedy mladé neskúsené dievča. Tento odkaz si ale nesiem celú polovicu života. V každej jednej práci som na to myslela, keď sa mi nedarilo, keď som mala pocit, že celý svet je proti mne. Toto je niečo, o čo som sa opierala v korporátnom prostredí i pri svojich začiatkoch na voľnej nohe. Keď začínam niečo nové, keď mám strach a obavy, spomeniem si na tento príbeh.

Usmievaj sa, slúž a pracuj, milé české dievčatko... stále sa USMIEVAJ! 

Hero Image: Pexels.com

Bohumila Vrbovská Ďurišová

Zakladateľka a "mama" portálu. Zaujíma sa o osobný rozvoj, podporuje ŽENY na ceste ku ZMENE.  Miluje kvalitnú pleťovú kozmetiku a má slabosť pre pekné kabelky. Motto: Kde je vôla, tam je cesta.