Štyri mýty o empatii

"Empatia je sociálna a emocionálna schopnosť, ktorá nám pomáha cítiť a chápať emócie, úmysly, myšlienky a potreby druhých ľudí tak, aby sme im dokázali poskytnúť citlivú, vnímavú a vhodnu komunikáciu a podporu." (K.McLaren: Umění empatie (2020), str.28).

Povedzme, že vnímate silu a hodnotu empatie, veríte v jej dar poskytnúť priestor pre vzájomné porozumenie a uzdravovanie, a tiež by ste ju radi rozvíjali voči sebe a smerom k ľuďom okolo vás. Lenže. Lenže nie vždy sa vám akosi darí mať k nej prístup. Môže to byť tým, že sa vám to javí ako čosi veľmi náročné a tak to radšej zostáva v teoretickej rovine ideálneho sveta. Alebo možno niekedy neviete, kedy a ako byť empatický a máte pocit, že než si to uvedomíte, tak šanca to uskutočniť v praxi je v ťahu. Mnohokrát v tom majú prsty koncepčné mýty, ktoré v nás vytvárajú nesprávne predstavy. Vezmeme si dnes do parády štyri z nich:

1.   Empatia znamená plne obetovať seba pre druhých

Empatia býva niekedy vykresľovaná ako vzdanie sa seba pre službu druhým-blížnym. Je potreba si však uvedomiť, že ak stratíme v prvom rade spojenie sami so sebou a začneme sa vnárať do emócií druhej osoby, výsledkom takejto snahy sú dvaja stratení. To pravdepodobne nie je tá správna predstava o pomoci druhým, že? Preto prvá dôležitá vec je ostať vo svojom strede, vedieť, kde začíname a kde končíme. Čo sú naše emócie a naša skúsenosť v danom momente a čo sú emócie a skúsenosť druhého človeka. Zdá sa byť neľahká vec? Nuž áno, chce to prax v sebauvedomení, sebapoznaní. Oprieť sa môžeme o dve empatické techniky, vďaka ktorým zostaneme Uzemnení a Ohraničení. Uzemnenie, ktoré by sme si mohli letmo popísať ako spočinutie v prítomnosti. Využívame a získavame ním prístup k darom dvoch emócií - nášmu strachu a smútku. Práca s hranicami, ktorá využíva dary nášho hnevu. Tieto techniky vychádzajú z už vyššie spomenutého prístupu DEI, ktorý je založený na celistvom prístupe k emóciám a ich inteligencii.

2.   Empatia znamená akceptovať úplne všetko

Byť empatický neznamená otrocky akceptovať myšlienky, názory či správanie, ostatných. Akt empatie vychádza zo srdca a rovnako tak si vyžaduje zdravé hranice. A to vrátane schopnosti nastaviť si hranice aj vo chvíľach, kedy sa necítite, že môžete takýto priestor pre potreby a pocity druhých plne poskytnuť. Za každú cenu naslúchať s nenastavenými hranicami niekomu až kým sa mu "nálada nezlepší" nech to už znamená čokoľvek, sa prejaví znervóznením-podráždením. To sa hlási o slovo náš hnev, ktorý nám týmto dáva na známosť, že nie sme autentický, nekonáme podľa toho, čo je pre nás v tú chvíľu dôležité, pretože nám chýba vlastné zadefinovanie seba samého.

3.   Empatia je dlhý proces spracovávania a ošetrovania obrovského množstvá emócií - prevažne "negatívnych"

Empatia poskytovaná terapeutom počas terapie možno býva dlhým a hlbokym procesom spracovania a analyzovania emotívnych situácií. Empatia v bežnom živote máva však aj krátku a ľahkú formu: jemný očný kontakt, pokývanie hlavou, či "uhm-uhm" potvrdenie toho, že tam pre danú osobu v tej potrebnej chvíli skutočne ste. Prístup DEI rozlišuje šesť aspektov empatie. Prvé tri sú akýmisi pomyselnými stavebnými kameňmi a týkajú sa práce s vlastnými emóciami (sú nimi Emocionálna nákazlivosť, presnosť a regulácia). Platí, že cez seba poznáš toho druhého. Nasledujúce tri otáčajú pozornosť na človeka, sú nimi: Pohľad očami druhého, Záujem o druhého, Vnímavé zapojenie. Kľúčovým prvkom v empatickom procese je práve náš úprimný záujem. Dôležitá je tiež citlivosť a uvedomelosť pri voľbe slov. Jemné gestá a liečivé "aktívne" ticho však väčšinou bohate stačia na to, aby sa dotyčný sám napojil na svoje zdroje a uvidel riešenie pre svoje "nešťastie".

4.   Empatia znamená byť schopný (vy)riešiť a (po)radiť

Empatia je o spojení, nie je to pracovná agenda. Kedykoľvek nás napadne, čo by podľa nás mala daná osoba cítiť, myslieť si a urobiť, zastavme sa a uvedomme si, že sme presunuli svoju pozornosť na seba. Častokrát sa stáva, že nám druhí zrkadlia naše vlastné tienisté stránky a cez nich vlastne radíme sebe samým.

Rýchly prísun rád a nápadov máva korene aj v tom, že je nám situácia nepríjemná a nechceme príliš byť svedkami emócií, ktoré nás spoločnosť naučila klasifikovať ako negatívne. Prahneme po pozitívnych chvíľach a zážitkoch. A toto nastavenie nám zabraňuje v tom, aby sme počúvali svoje emócie, ktoré odrážajú pravdu. Aby sme cez ne spoznali viac seba a stali sa viac empatickými pre ostatných.

Prestaňme okupovať priestor druhých našimi nápadmi a radami, obzvlášť keď sú nevyžiadané. Poďme im naopak radšej dostatočný priestor zo srdca darovať a s ním aj dôveru, že to zvládnu.

Zaujala vás myšlienka toho, že emócie (aj tie “negativne”) nesú v sebe dary, prostredníctvom ktorých môžeme pochopiť, čo sa skutočne v nás deje? Že byť empatický začína tam, kde zvládame v prvom rade svoj priestor a svoje pocity a potreby a že o tento priestor sa nám stará náš hnev? Kým náš smútok so strachom nám pomáhajú zostať na zemi? Ste zvedaví, čo dokážu ďalšie emócie, a prečo a ako by sme sa s nimi mohli skamarátiť? Prečo by sme to mali urobiť? Pretože tam začína pochopenie druhých.

Príďte sa dozvedieť viac na workshop Rozhovory s dušou.

Ilustračné foto: Shutterstock.com

PR Servis

Radi umiestnime aj Vaše články, kontaktujte nás.