Sú muži naozaj menej emocionálni než ženy?

Preto hľadáme rôzne návody a rady, ako im pomôcť a zachrániť rozpadajúce sa vzťahy. Ako ľudia, prirodzene inklinujeme k jednoduchými vysvetleniam, ktoré nám pomáhajú pochopiť jeden druhého. Osvojujeme si aj také myšlienky typu - muži sú menej emocionálni, citliví a skôr dominantní až agresívni.

Veď v spoločnosti je bežné akceptovať muža, ktorý nemá tzv. typické ženské vlastnosti (napr. náladovosť) než toho, ktorí plače alebo inak vyjadruje svoje emócie. Pričom u žien je to považované za normálne.

Hoci výskum vo všeobecnosti potvrdzuje, že ženy sú emocionálnejšie ako muži, nemusí ísť nevyhnutne o také výrazné rozdiely ako napr. v knihe Muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Poďme sa preto pozrieť na to, odkiaľ pochádzajú tieto tvrdenia a čo je ich príčinou.

Prečo vznikli tieto rozdiely?

Ako vznikli tieto rozdiely a je možné, aby došlo k ich zmierneniu? Dokážu sa muži naučiť viac vyjadrovať svoje emócie?

Na túto otázku nám odpovedá výskumné zistenie, ktoré je jednoznačné. Rozdiely vo vyjadrovaní emócií medzi mužmi a ženami sú z veľkej časti dôsledkom rodovej socializácie, namiesto toho, aby boli vrodené alebo genetické.

Čiže nie je dané, že ženy vyjadrujú svoje emócie od prírody ľahšie a častejšie než muži. Je to len otázka vplyvu spoločnosti a výchovy.

Dievčatá sú socializované, predovšetkým ich rodičmi, vo veku mladšom ako 4 mesiace, aby boli viac emocionálnejšie. Spomeňte si napríklad na svoje detstvo alebo len na to, aký prístup vo výchove volíte u dievčaťa a u chlapca.

Stačí si predstaviť bežnú situáciu, napríklad keď dieťa spadne. Bez toho, aby sme si to vedome pripustili, chlapcov jemne podnecujeme k tomu, aby potlačovali akékoľvek prejavy emócií. Hovoríme im: “Neplač, si veľký chlap.” Alebo niečo ako: “Chlapi neplačú.”

Dievčatá majú “skôr dovolené” plakať. Viditeľnejšie je to ešte v prípadoch, ak pri tomto incidente stojí otec alebo matka. Otcovia sa snažia u chlapcov prejavy slabosti ešte viac potlačovať alebo ignorovať.

Čo z toho vyplýva?

Dobrá správa je, že muži sa dokážu odnaučiť to, aby potlačovali svoje emócie. A nielen oni, ktokoľvek. Aj niektoré ženy boli podnecované svojimi rodičmi či blízkymi k neprejavovaniu emócií.

Existuje veľa spôsobov, ako sa naučiť lepšie si uvedomovať svoje vlastné pocity a otvorenejšie ich aj vyjadrovať. Psychoterapia je jedným z najefektívnejších nástrojov, ktorá môže pomôcť. Samozrejme nestane sa tak cez noc.

 

Výskum naznačuje, že dlhodobejšia liečba bude pravdepodobne účinnejšia ako krátkodobá, aby sa dosiahli zmeny.

Ak sa vám hneď nechce navštíviť psychológa či psychoterapeuta, môžete s emóciami pracovať aj sami. Skúste sa napríklad na konci dňa zastaviť a spomenúť si na situácie, ktoré vás emocionálne zasiahli. Pokúste sa ich znova prežiť a dovoľte si pochopiť emócie s nimi spojené. Prijať ich ako zdroj poznania.

Emócie sú totiž prospešné, pretože nám ukazujú, čo je pre nás zraňujúce, bolestivé ale aj to, čo nás teší a napĺňa. Týmto spôsobom môžete potom lepšie porozumieť samy sebe, druhým či sa dokonca zlepšiť v rozhodovaní.

Myslite na to, že vyjadrovanie emócií je zdraviu prospešné.

Ich potlačovanie je jedno z hlavných príčin epidémie osamelosti, ktoré sa spája s depresiou, závislosťou, fyzickými ochoreniami a dokonca skorou úmrtnosťou.

Ilustračné foto: Pixabay.com

Gabriela

Písanie je pre mňa relax a sebarealizácia popri každodennej práci psychológa a matky na plný úväzok. Vtedy sa môžem “skryť” za počítať a nič neriešiť.