Syndróm záchranára a túžba pomáhať svetu

Čo je pomoc?

Pomáhať je dobré, vieme. Mali by sme pomáhať, vieme. Skúste niekomu nepomôcť a budete zlí. Mali by ste, aj keď nechcete, lebo osobne v tom nevidíte zmysel a keď nepomôžete, budete sa cítiť previnilo a veľa ľudí sa od vás odvráti, alebo o vás povie niečo zlé. Takže je pomoc vlastne určitá forma vydierania? A kto potrebuje pomôcť a prečo?

Ten kto horlivo pomáha ostatným lebo je presvedčený, že koná dobro, no sily mu nestačia, tak potrebuje pomoc v zachraňovaní sveta od ďalších ľudí a tí ďalší ľudia mu pomáhajú pomáhať, ale aká je ich motivácia? Na druhej strane sú obete čohokoľvek, ktoré trpia čímkoľvek, ale prečo trpia? Môže byť človek, ktorý má nutkavú potrebu pomáhať obeťou vlastnej neschopnosti zmieriť sa s tým, že svet je pestrý a zodpovednosť za svoj život si v rukách drží každý sám? Zachvátili ma hlboké filozofické myšlienky.

 Bez súhlasu to nepôjde

Ak má človek problém a potrebuje pomoc musí vedieť o pomoc požiadať. To je prvý krok. Možno niekedy máte pocit, že svet nie je fér a chcete napravovať nespravodlivosť, chcete určovať iným, čo je pre nich dobré, chcete aby sa všetci riadili podľa vás, lebo vy si myslíte, že viete najlepšie ako by svet mal fungovať. Nutne ale od týchto ľudí potrebujete súhlas, ktorý nikdy nedostanete. Vyčerpáte svoju energiu na záchranu ľudstva a nikto to nikdy neocení, lebo ste to robili z vypočítavosti a nie pre ostatných. Existuje pekný český citát, ktorý hovorí za všetko: „Touha pomoci, je touha po moci.“ 

Takže pomáhajme iba tomu, kto má o našu pomoc záujem a do pomáhania sa nenúťme, len preto, že nás za to niekto pochváli a budeme vyzerať dobre. Každý má právo o sebe rozhodovať sám. Dajme priestor sebe aj ostatným. Koniec koncov sme tvorovia, ktorí sa učia opakovaním a keď budete žiť podľa seba, tak aby ste sa cíti spokojne a šťastne, ostatní vás budú prirodzene nasledovať. Majstrom v umení pomáhať sa stáva ten, kto pomáha už iba tým, že existuje. 

Ilustračné foto: Pixabay.com