Dôvodom je, že sú tieto drobné a často prehliadané živočíchy považované za potravinu tretieho tisícročia. A vo veľkom sa s nimi počíta do budúcna, vzhľadom k odhadovanému potenciálnemu zvýšeniu obyvateľov Zeme zo 7,5 miliardy na 9 miliárd v priebehu 30 rokov. Okrem toho je hmyz aj skvelou náhradou chovu zvierat, ktorý je ekologickejší a tiež finančne či priestorovo menej náročný.

V Európe ale konzumácia hmyzu nie je populárna alebo obľúbená. Dôvodom je pravdepodobne viacero predsudkov, ktoré je ťažké prekonať. Hmyz sa často spája s odporom, je považovaný za nebezpečný alebo špinavý. Na európskych tanieroch sa preto príliš často neobjavuje. Môže sa to však zmeniť.

V Európskej únii je od 1.1.2018 v platnosti nová legislatívna, ktorá hmyz zaraďuje do kategórie “potravina nového typu”.

Toto označenie má preto, lebo vo svete existujú krajiny, kde je jeho konzumácia bežná. Napríklad 2,2 miliardy ľudí na celom svete považuje hmyz za normálnu potravinu. A približne 3000 etnických skupín tieto živočíchy konzumuje pravidelne (napr. chrobáky, larvy, kukly, svrčky či kobylky). Hmyz je bežným jedlom aj v južnej Afrike, kde tvorí 10% príjmu živočíšnych proteínov miestnych obyvateľov. A v Japonsku je špecialitou, kde vám napríklad na tanier naservírujú sršňa bez vnútorností vo forme fondue.

Výhody hmyzu ako zdroja obživy

Hmyz ako zdroj obživy obsahuje údajne viac bielkovín než mäso Vraj stačí jedna hrsť hmyzu a ľudské telo bude mať pokryté všetky základné živiny.  Výhodou je aj to, že hmyz obsahuje veľmi malé množstvo cholesterolu a zastúpené sú skôr mnohé, zdraviu prospešné omega 3-nasýtené mastné kyseliny. Tie majú dokonca podobné zloženie ako u hydiny a rýb.

Tiež nutričná hodnota hmyzu sa mení v závislosti od jeho štádií vývoja. Iné látky obsahuje dospelý jedinec a iné zase jeho larva. A aj medzi jednotlivými druhmi hmyzu sú v obsahu látok značné rozdiely. Mravci sú napríklad bohatí na železo. Avšak pod uvedenú legislatívnu zmenu nepatria. Ale u povoleného svrčka je obsah železa 6x vyšší než u hovädzieho mäsa. A môže byť ešte vyšší, nakoľko je možné jednotlivé hodnoty látok upraviť na základe prikrmovania.

Ekologickosť hmyzu

Hmyzu je veľké množstvo a jeho chov neprispieva tak výrazne ku globálnemu otepľovaniu (nízka produkcia skleníkových plynov, spotreba vody) a nie je náročný na množstvo krmiva (hmyz spotrebuje šesťkrát až desaťkrát menej krmiva než hovädzí dobytok).

A s akými druhmi hmyzu sa môžete stretnúť alebo ste sa stretli?

1. sušený svrček krátkokrídly (Gryllodes sigillatus)

2. sušené larvy múčnych červov (Tenebrio molitor)

3. celé a mrazené saranče všežravé (Schistocerca gregaria)

4. celé a mleté larvy potemníka stájového - Buffalo (Alphitobius diaperinus)

 

Akú má hmyz chuť?

Môžete si skúsiť tipnúť, ale radšej vám to prezradíme. Údajne má väčšina orieškovú chuť, niektoré chutia ako obilniny či ako krevety. Ale jeho prikrmovaním sa môže dosiahnuť akákoľvek chuť, dokonca aj sladká.

Ak by ste chceli zo zvedavosti vyskúšať, ako chutí hmyz, ale  sa bojíte do neho zahryznúť, skúste müsli tyčinky s jeho obsahom.

Iba v prípade alergie na morské plody sa úplne vyhnite konzumácii hmyzu. Dôvodom je chitín, ktorý u citlivejších ľudí môže vyvolať alergické reakcie.

Obmedzenie na trhu

Hoci veľa faktov hovorí za prospešnosť a užitočnosť hmyzu ako jedla budúcnosti, v súčasnosti má jeho uvádzanie na trh určité obmedzenia. Po 2. 1. 2020 bude možné na trhu uvádzať iba autorizované druhy, t.j. tie, ktoré sú zapísané na zozname EU.

Tak čo, už sa vám zbiehajú slinky?

Ilustračné foto: Unsplash.com

Gabriela

Písanie je pre mňa relax a sebarealizácia popri každodennej práci psychológa a matky na plný úväzok. Vtedy sa môžem “skryť” za počítať a nič neriešiť.