Vypadávanie vlasov: hormonálna zmena alebo vážne ochorenie?

Náhle vypadávanie vlasov môže byť nepríjemnou skutočnosťou života nie len u mužov, ale aj mladých žien vo veku 20 -30 rokov. Je prirodzené, že vlasy každý deň vypadávajú a stáva sa z toho takzvaný rastúci cyklus vlasov. Kde sa však nachádza hranica, kedy vypadávanie vlasov je v rámci normy a kedy to presiahne túto regulu?

Považuje sa za prirodzené pri rannom česaní nájsť pár vlasov zaseknutých v kefe. Avšak čo v prípade, ak toto množstvo presiahne to, čo sa považuje za normálne? Prieskum prezradil, že množstvo, ktoré by malo vypadnúť každý deň človeku je 60-100 vlasov. Samozrejme, každý je iný. Má inú hustotu, dĺžku vlasov či používa iné prípravky pre ich starostlivosť. Často krát práve od nich závisí ďalší vývoj. Vypadávanie vlasov väčšinou nastáva u žien v tehotenstve či u mužov s pokročilým vekom. Často krát môže za to práve zmena hladiny hormónov.

Prečo mi vypadávajú vlasy, keď som mladá?

U žien rednutie a vypadávanie vlasov postihne zhruba jednu zo štyroch žien v priemere 20 až 30 rokov. Prečo? Zmena hormónov, nesprávna strava, stres, nezdravé vlasové návyky, genetika, zdravotné problémy, choroby a dokonca aj kozmetické procedúry, ako je odfarbovanie alebo trvalá úprava vlasov. Odpoveď na otázku často krát kladenú pri problémoch s vlasmi. Mnoho ľudí sa domnieva, že vypadávanie vlasov je problém, ktorý sa týka predovšetkým starších mužov a ešte menšieho počtu starších žien. Je pravdou, že starnutie organizmu spomalí produkciu vlasov a tým pádom má vypadávanie prevahu, avšak nie sú výnimkou ani mladí ľudia s náhlou zmenou hladiny hormónov.

Hormóny sú produkované pomocou žliaz v tele, ktoré prechádzajú do krvného systému, neskôr do tkanív v celom tele. Hormóny z krvného obehu komunikujú s telom tak, že vysielajú obsah k cieľovej bunke. Tá prinesie pre telo buď zmenu alebo účinok. Ak tvorba hormónov neprebieha správne, môžu vzniknúť rôzne choroby, ktoré v najhoršom prípade ohrozia život človeka. Zmena hormonálneho stavu nastáva napríklad pri tehotenstve, pôrode či meno pauze. V mnohých prípadoch sa zmena hormonálneho stavu signalizuje životu nebezpečné zmeny. Môže sa jednať o rakovinu, srdcovo-cievne problémy či klinickú depresiu.

Môžu za to gény?

Vypadávanie vlasov má za svojim vznikom často krát rôzne dôvody. Zle nastavená diéta, choroba, nadbytočný stres alebo dedičné príčiny. Dedičná strata vlasov sa nazýva androgenetická alopécia (u mužov mužská plešatosť a u žien ženská plešatosť). Alopécia alebo plešatosť nastáva vtedy, keď sa vlasový folikul rozpadne a vlasy, ktoré ho nahrádzajú, sú tenšie a jemnejšie než tie, ktoré tam boli predtým. Vlasové folikuly sa stále zmenšujú a nakoniec vlasy úplne prestanú rásť. Z dedičného hľadiska by sa dalo vypadávanie vlasov rozdeliť do dvoch možností. Prvou je vrodené ochorenie. To je možné vidieť od útleho detstva, kde vlastne vznikajú lysiny alebo vlasy úplne chýbajú. Druhá možnosť je porucha získaná počas života. Jedná sa o chorobu, kde môže dôjsť k zániku vzniku nových vlasových cibuliek a následne k úplnej strate vlasov. V oboch prípadoch je hlavným činiteľom práve gén. Aj, keď vzniklo mnoho fámov, že gény z matkinej strany sú dominantnejšie v prípade dedičnej plešatosti prevaha génov rodičov nemá žiaden vplyv a ani rozhodujúce slovo.

Symptómy iných chorôb?

Vypadávanie vlasov môže pôsobiť ako varovanie pri ochoreniach, ktoré si včasne nevšimneme. V mnohých prípadoch môžu varovaním práve problémy s vlasmi. Niektoré zdravotné stavy vedú priamo k vypadávaniu vlasov, napríklad pri problémoch so štítnou žľazou, kožných ochoreniach alebo autoimunitných poruchách. Niektoré stavy, ako napríklad celiakia, môžu byť geneticky dedičné. Vtedy lekár berie do úvahy aj ďalšie príznaky, aby mohol určiť príčinu vzniku. To môže zahŕňať čokoľvek od fyzického vyšetrenia cez krvné testy až po biopsiu pokožky hlavy.

Keď vitamíny pomôžu

Napriek tomu, že na rast vlasov vplýva nespočetne veľa faktorov, optimálny príjem živín v strave je kľúčový. Jedným z piatych hlavných vitamínov, ktoré preukázateľne pomáhajú optimálnemu rastu a podpore vlasov je vitamín A. Pomáha kožným žľazám vytvárať olejovitú látku nazývanú maz. Ten zvlhčuje pokožku hlavy a pomáha udržiavať vlasy zdravé. Jeho prirodzenú zložku môžete nájsť v potravinách ako sladké zemiaky, mrkva, tekvica, špenát a kel, ktorí majú vysoký obsah beta-karoténu, ktorý sa mení na vitamín A. Zároveň sa nachádza aj v živočíšnych produktoch, ako sú mlieko, vajíčka a jogurty.

Jeden z veľmi dobre známych vitamínov, ktorý má blahodarné účinky na rast a kvalitu vlasov je vitamín B nazývaný aj biotín. Nedostatok tejto látky je veľmi neobvyklý, na koľko sa nachádza vo veľkej škále potravín, ako napríklad mandle, ryby, mäso a morské plody. Vitamín pomáha vytvárať červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík a živiny do pokožky hlavy a vlasových folikulov.

Poškodenie voľnými radikálmi môže blokovať rast a spôsobiť starnutie vlasov. Vitamín C je silný antioxidant, ktorý pomáha chrániť pred oxidačným stresom spôsobenými voľnými radikálmi. Produkcia vitamínu C je dôležitá pri tvorbe proteínu známeho ako kolagén, ktorý je potrebný pri správnom raste vlasov. Jeho prirodzenú zložku môžete nájsť v potravinách ako jahody, paprika, guajava a citrusové plody. Podobne, ako vitamín C je vitamín E antioxidantom, ktorý môže predchádzať oxidačnému stresu. Jeho prirodzenú zložku môžete nájsť v potravinách ako slnečnicové semená, mandle, špenát a avokádo.

Zabezpečiť si zdravo vyzerajúcu a na dotyk hebkú hrivu vlasov stojí námahu. Príjem vitamínov by mohol značne prispieť k zníženiu vypadávania vlasov pri ženách, ktoré ním trpia vo veku od 25-35 rokov. Vitamíny sa nachádzajú v každej potravine, ktorú na dennej báze prijímate. Na to, aby telo správne fungovalo a malo optimálne hladiny vitamínov a minerálov, potrebuje každý deň dopĺňať prospešné látky ako vitamín C a E, zinok a selén. Optimálny pomer vitamínov v tele je niekedy potrebné dopĺňať aj pomocou výživových doplnkov (napr. Zinkosel), ktoré obsahujú už spomínané látky a tak odporujú správny chod imunitného systému.