V sobotu sa u nás konala grilovačka. Určite to poznáte, stretnete sa ako rodina, pokecáte, deti sa spolu zabavia a spoločne sa porozprávate. Včera sa u nás presne takáto grilovačka konala. Bolo to super a ja som rada, že sme sa takto zišli. Už dlho ma dojíma, ako si z grilovačky odnášajú ľudia svoje pocity.
Strach matky je hybnou silou vesmíru, skonštatovala nedávno moja známa. Spomenula som si na to, keď som sa minulý týždeň pohádala s riaditeľkou v škole. Veď teda som poriadna mama medvedica. Tuším aj budeme musieť zmeniť školu.
Čím to je, že cítim potrebu definovať sa? Aj napriek tomu, že hlboko vo svojom vnútri viem, že žijem život, ktorý ma napĺňa (niekedy až na prasknutie :-) ). Je to proste tak, že častokrát nám nestačí, že si žijeme svoju pravdu. My ženy, totiž, máme neskutočne vytrvalý zlozvyk. Seba-spochybňovanie.
V poslednom čase v mojej snahe schudnúť, vyhrávajú kilogramy. V aktuálnom období Novoročných predsavzatí, na svoje skóre v prospech tukových vankúšikov myslím o niečo intenzívnejšie.
Keď som nedávno bola na krste knihy Oliwood Párty, tak som si okrem nádhernej netradičnej kuchárky odniesla aj chuť do života. Autorka knihy, Mária Miklošková, má v sebe energiu, ktorá je nákazlivá. Jej kniha nie je len obyčajná zbierka receptov, je to dielo, ktoré nám sprostredkuje trochu sveta, v ktorom ona žije. A takto z diaľky sa ten svet zdá úžasný. Zavrite na chvíľku oči a predstavte si, že rannú kávičku pijete s výhľadom na vinice. Nadýchnite sa vône čerstvej zeme pri oberaní paradajok a vychutnajte si vôňu olivovníkov pri západe slnka. Ale keď potom otvoríte oči, tak zistite, že ste na svojom mieste a žijete svoj život s instantnou kávou, obedom v tackárni a západom slnka v dopravnej zápche. Pozorovať ľudí ako je Maruška, vo mne vždy vzbudí potrebu zamyslieť sa, či žijem svoj život naplno.
