To, že rozprávky a animované filmy nie sú určené len pre deti, už určite vieme. Rozprávky obohatia našu fantáziu a rozpoznáme v nich skryté posolstvo, ktoré je v nich zobrazené. Rozprávky chápeme trochu inak ako deti. Všimli ste si, že v každom veku vnímame rozprávky inak?
Každý z nás ma okrem mena aj dátum narodenia. Unikátny číselný kód, v ktorom sa nachádzajú zaujímavé informácie. Je to vlastne taká malá šifra, no ak máme kľúč, môžeme ju rozlúštiť.
Strach matky je hybnou silou vesmíru, skonštatovala nedávno moja známa. Spomenula som si na to, keď som sa minulý týždeň pohádala s riaditeľkou v škole. Veď teda som poriadna mama medvedica. Tuším aj budeme musieť zmeniť školu.
Veľmi rada čítam knižky s múdrymi myšlienkami. Toľko rôznych spôsobov, rád a návodov ako si zlepšiť život. Prečo si vlastne myslíme, že nášmu životu niečo chýba? Snáď nie je dokonalý? Možno iba toto jednoduché uvedomenie by konečne dalo stopku neustálemu honu po nápravách zdanlivo nefunkčných vzťahov, vlastného charakteru a nutkavej potrebe sa neustále zlepšovať.
Čím to je, že cítim potrebu definovať sa? Aj napriek tomu, že hlboko vo svojom vnútri viem, že žijem život, ktorý ma napĺňa (niekedy až na prasknutie :-) ). Je to proste tak, že častokrát nám nestačí, že si žijeme svoju pravdu. My ženy, totiž, máme neskutočne vytrvalý zlozvyk. Seba-spochybňovanie.
Nový rok 2019 je už na obzore. Čakajú nás výzvy, prekvapenia, ale isto aj príjemné a šťastné momenty. Možno ste sa rozhodli, že bude tento rok skutočne výnimočným a odhodlali ste sa pre to aj čosi urobiť. Máte už plán?Mnohé z nás si určite dali nové predsavzatia: schudnúť, chodiť do posilňovne, zdravo sa stravovať,... poznáte to, však? Sú ale vaše predsavzatia správne podložené?
Jedno z najkrajších a najsilnejších učení starej múdrosti Tibetského budhizmu je Sila odpúšťania. Mnohí z nás často bojujú s pocitmi ľútosti a viny kvôli veciam, ktoré sa udiali v minulosti. Snažíme sa na ne zabudnúť, potlačiť ich, čo nesie následne riziko smútku a depresie v prípade, že zlyháme. Kvôli pocitu viny a ľútosti sa čoraz viac uzatvárame, necítime sa šťastní a postupne strácame sebadôveru.
Nikdy som si nemyslela, že to potká aj mňa. Vydávala som sa ako 23-ročná a myslela som si, že je to na celý život. Verila som, že ostaneme s manželom naivne šťastní až do smrti, a teda hľadanie si partnera v mierne pokročilom veku a použitom stave so záväzkom na krku sa ma nebude týkať. Ale poznáte to. Človek mieni…
Dnes som sa zobudila do jedného z tých rán, kedy sa ťažko hľadá úsmev. Vstala som s pocitom, ktorý presne odrážal sychravosť a sivosť počasia. Sadla som si s čajom do kresla a začala som hľadať silu vykročiť do dňa. Ale tak ako hmla, čo sa vznášala nad zemou, tak aj môj optimizmus a radosť zo života boli zahalené v opare. V hlave mi to vírilo asi takto: nič poriadne nerobím, úspešnú kariéru mám už za sebou, nikto ma neberie vážne.
Keď som nedávno bola na krste knihy Oliwood Párty, tak som si okrem nádhernej netradičnej kuchárky odniesla aj chuť do života. Autorka knihy, Mária Miklošková, má v sebe energiu, ktorá je nákazlivá. Jej kniha nie je len obyčajná zbierka receptov, je to dielo, ktoré nám sprostredkuje trochu sveta, v ktorom ona žije. A takto z diaľky sa ten svet zdá úžasný. Zavrite na chvíľku oči a predstavte si, že rannú kávičku pijete s výhľadom na vinice. Nadýchnite sa vône čerstvej zeme pri oberaní paradajok a vychutnajte si vôňu olivovníkov pri západe slnka. Ale keď potom otvoríte oči, tak zistite, že ste na svojom mieste a žijete svoj život s instantnou kávou, obedom v tackárni a západom slnka v dopravnej zápche. Pozorovať ľudí ako je Maruška, vo mne vždy vzbudí potrebu zamyslieť sa, či žijem svoj život naplno.
Dnes kráčam ulicami s veľkým úsmevom. Trávim deň sama so sebou. Bez zoznamu, bez povinností, bez termínov, ale hlavne bez očakávaní. Akýchkoľvek. Len som. Dýcham. Pozerám, počúvam a ochutnávam. Konám s láskou a rozhodujem sa srdcom. (Júl 2015) - Úryvok z môjho denníku v deň mojich štyridsiatich narodenín
Ľudia hľadajú šťastie niekedy celý život a bohužiaľ márne. Nedá sa nájsť. Pravda, dá sa cítiť, je to veľmi príjemný pocit, no udržíte ho vždy iba na chvíľu. Vzrušenie či eufória sú často krát rýchlo vystriedané smútkom, strachom, vinou, či hnevom. Život je emocionálna hojdačka. A dá sa vôbec zastaviť? Ako sa mám stať vyrovnaným človekom?
