Nikdy som si nemyslela, že to potká aj mňa. Vydávala som sa ako 23-ročná a myslela som si, že je to na celý život. Verila som, že ostaneme s manželom naivne šťastní až do smrti, a teda hľadanie si partnera v mierne pokročilom veku a použitom stave so záväzkom na krku sa ma nebude týkať. Ale poznáte to. Človek mieni…
Dnes som sa zobudila do jedného z tých rán, kedy sa ťažko hľadá úsmev. Vstala som s pocitom, ktorý presne odrážal sychravosť a sivosť počasia. Sadla som si s čajom do kresla a začala som hľadať silu vykročiť do dňa. Ale tak ako hmla, čo sa vznášala nad zemou, tak aj môj optimizmus a radosť zo života boli zahalené v opare. V hlave mi to vírilo asi takto: nič poriadne nerobím, úspešnú kariéru mám už za sebou, nikto ma neberie vážne.
Keď som nedávno bola na krste knihy Oliwood Párty, tak som si okrem nádhernej netradičnej kuchárky odniesla aj chuť do života. Autorka knihy, Mária Miklošková, má v sebe energiu, ktorá je nákazlivá. Jej kniha nie je len obyčajná zbierka receptov, je to dielo, ktoré nám sprostredkuje trochu sveta, v ktorom ona žije. A takto z diaľky sa ten svet zdá úžasný. Zavrite na chvíľku oči a predstavte si, že rannú kávičku pijete s výhľadom na vinice. Nadýchnite sa vône čerstvej zeme pri oberaní paradajok a vychutnajte si vôňu olivovníkov pri západe slnka. Ale keď potom otvoríte oči, tak zistite, že ste na svojom mieste a žijete svoj život s instantnou kávou, obedom v tackárni a západom slnka v dopravnej zápche. Pozorovať ľudí ako je Maruška, vo mne vždy vzbudí potrebu zamyslieť sa, či žijem svoj život naplno.
Dnes kráčam ulicami s veľkým úsmevom. Trávim deň sama so sebou. Bez zoznamu, bez povinností, bez termínov, ale hlavne bez očakávaní. Akýchkoľvek. Len som. Dýcham. Pozerám, počúvam a ochutnávam. Konám s láskou a rozhodujem sa srdcom. (Júl 2015) - Úryvok z môjho denníku v deň mojich štyridsiatich narodenín
Ľudia hľadajú šťastie niekedy celý život a bohužiaľ márne. Nedá sa nájsť. Pravda, dá sa cítiť, je to veľmi príjemný pocit, no udržíte ho vždy iba na chvíľu. Vzrušenie či eufória sú často krát rýchlo vystriedané smútkom, strachom, vinou, či hnevom. Život je emocionálna hojdačka. A dá sa vôbec zastaviť? Ako sa mám stať vyrovnaným človekom?
Ako vyzerá spokojná žena? Ako sa správa spokojná žena? Jednotný vzorec na spokojnosť neexistuje. My sami totiž musíme byť spokojní v našom vlastnom tele. Všetci sme so sebou inak spokojní. Väčšina žien však so sebou nie sú spokojné. Prečo to tak je? Nuž podme sa pozrieť na to, čo asi robí spokojná žena.
Nákupné šialenstvo spojené s Vianocami snáď už pominulo. Nájdu sa však niektorí z nás, ktorí práve po Vianociach míňajú ešte viac – viac výpredajov, darčekové poukážky a pod. Práve uplynulé obdobie je ukážkové v tom, ako skúsení marketéri využívajú naše emócie, aby sme nakúpili nimi prezentovaný výrobok.
Tak a máme to tu zas. Novoročných predsavzatí nastal čas. Musíme však dávať veľmi veľký pozor na to, čo si prajeme. Niekedy sa nám to môže splniť avšak v inom smere, ako sme očakávali. Niektoré predsavzatia sa splniť nemusia, no niektoré môžu.
Zahoďme na chvíľu dokonalé až idylické predstavy o Vianociach. Verím, že medzi nami existujú aj ženy, ktoré by koniec decembra najradšej vyškrtli z kalendára. Nech už na to majú akýkoľvek dôvod...
Vianoce sú bez pochýb sviatky pokoja a mieru. Obdobie, kedy si všetci radi doprajeme čas na radosť, láskavosť a pohodu v rodinnom kruhu. Aspoň na chvíľu sa zastaví čas a my môžeme naplno vnímať všetky vône a chute, ktoré Vianoce prinášajú. Vianoce naozaj dokážu byť čarovné, no nie iba pre svoju atmosféru, ale aj kôli tradičným magickým rituálom, ktoré nám dokážu do života pritiahnuť šťastie.
Niektorí v tom majú jasno, niektorí sa stále nevedia rozhodnúť, kto nosí darčeky. U nás na Slovensku, v Česku a dokonca i v Nemecku je tradícia, že darčeky nosí Ježiško. Avšak stále viac a viac rodičov hovorí svojim deťom, že darčeky nosí Santa. Nám je však jasné, že darčeky dávajú pod stromček naši najbližší. Deti sa však viac tešia na darčeky, keď čakajú pri oknách na Ježiška alebo Santu a nakoniec sa nejako pod stromček dostanú darčeky a nikdy nevidia toho, kto ich prinesie.
Ľudia si myslia, že život je veda. Premýšľajú o jeho zmysle, robia si s ním starosti a vytvárajú rôzne komplikácie v nádeji, že sa zlepší. Že snáď bude zaujímavejší, pestrejší a zábavnejší. Je ťažké uveriť, že život je jednoduchý. A práve v jednoduchosti sa skrýva jeho krása. Nie je väčšej krásy ako ľudský život. Nie je nič jednoduchšie ako nádych a výdych.
