Moje tri kroky k úspechu

Mám mnoho takých motivačných barličiek a pomocníkov, používam afirmačné kartičky, zrkadlovú techniku, mám svoj motivačný denník, kde si zapisujem rôzne zaujímavé myšlienky a citáty.  No tieto tri zásady sú pre mňa dlhodobo kľúčové. Uplatňujem ich vo všetkých aspektoch života, v zamestnaní, v podnikaní i v osobnom živote. Sú to tri životné kréda, ktoré mi pomáhajú k úspechu, k osobnému rozvoji a k celkovému napredovaniu. Prvé z nich je:

Neľutuj sa

Raz sa mi v začiatkoch mojej práce na voľnej nohe stalo niečo nepríjemné. Oklamal ma klient a ešte situáciu obrátil proti mne. Veľmi som sa hnevala, mrzelo ma to, chodila som celá rozrušená po byte a hrešila som. Môj prvý muž -  úspešný biznisman – mi vtedy namiesto objatia a povzbudenia len sucho povedal, aby som sa neľutovala. Hlboko som sa urazila. Čo? Ja sa ľutujem? Nikdy som sa nepovažovala za slabú ženu. Vždy som si  bola presvedčená, že som silná, odolná, že som to ja, kto má všetko pod kontrolou a  kto udáva smer. Ako to teda myslel? Keď sa oprávnene hnevám a sťažujem sa, že sa mi to a to nedarí, znamená, že sa ľutujem? Och, veľmi sa ma to dotklo.  

Až oveľa neskôr som pochopila, aké silné posolstvo mi odovzdal. Ľutovať sa znamená oslabovať sa a vzdávať sa vopred. Je to energia, ktorú míňam  na niečo, z čoho nie je žiaden osoh, iba som smutnejšia a depresívnejšia. Považujem za potrebné sa povzniesť nad danú situáciu, potlačiť ego a pristupovať k situácii s chladnou hlavou, pragmaticky, objektívne. Je dôležité nebrať si veci osobne. Americká novinárka  a motivačná koučka Barbara Stanny vo svojej knihe Tajomstvá šesťciferných žien píše: Neberte nič osobne. Zmeňte svoj uhol pohľadu. Naučte sa znášať kritiku a odmietnutie vo svoj prospech .Zmena postoja môže zmeniť celú situáciu. Ak je však prostredie, v ktorom sa pohybujete, pre vás nezdravé, neobávajte sa a rozhodnite sa odísť tam, kde je to pre vás žičlivejšie.“

Hovor ÁNO

Druhým mojím tajomstvom je hovoriť ÁNO výzvam, ktoré prichádzajú a rezonujú s mojim zámerom. Naučiť sa hovoriť ÁNO na podstatné veci a na projekty, ktoré ma rozvíjajú a vedú k cieľu je naozaj umenie a žiada si sústredenie, sebapoznanie a prax. Dnes sa už nad tým ani nezamýšľam, dôverujem svojej silnej intuícii, ale kedysi bol pre mňa naozaj veľký problém. Už len uvedomiť si, čo vlastne chcem, a za čím idem. To bol prvý krok, ktorý som musela urobiť. Keď už som ako tak vedela, čo chcem, túžila som objaviť cesty, ako sa k tomu dostanem. Verím na synchronicity v živote. Verím, že čokoľvek chcem, pritiahnem si do života v pravý čas silou myšlienky. Majú to tak mnohí. Kritický okamih nastáva, keď tá situácia príde. Mnohí sa tiež zľaknú a povedia si – Nie, to nedokážem. A vzdajú sa.

Niekedy mám bláznivé nápady a vďaka nim prídu výzvy, ktorých sa bojím – naozaj sa bojím. Mám strach, dýcham zhlboka a moje vnútro kričí – nikdy si to nerobila, to nedokážeš! Zbláznila si sa? Nevieš to! Odmietni to! Vtedy sa vždy opýtam sama seba dve otázky: Naučí ma táto situácia niečomu, budem sa rozvíjať tým smerom, ktorým sa uberám? Je táto situácia v súlade s mojimi hodnotami a mojou životnou cestou? Ak si na obidve otázky odpoviem áno, tak výzvu prijmem. Dôverujem v svoju schopnosť rýchlo sa učiť – veď v žiadnej činnosti som zo začiatku nebola expert, až kým som ju nezačala robiť a zdokonalovať sa v nej. Koľkokrát to v skutočnosti ani nie je také desivé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Táto pravda sa dá aplikovať na čokoľvek v živote. Či už v športe, pri hľadaní zamestnania, pri hľadaní životného partnera. 

Ver si

Veriť si bolo a stále je pre mňa veľkou výzvou. Viem, že na to nevyzerám, ale musím na tom veľmi pracovať. Stále mám pocit, že ostatní sú lepší, skúsenejší, šikovnejší... Doplňte, čo chcete. Vždy mám pocit, že by som ani nemala s niečím začínať, lebo druhí už sú dávno ďaleko predo mnou. Lenže tento pocit je zlý a vo veľkej miere ma v minulosti brzdil. Vždy som chcela dokázať niečo veľkolepé, lenže tak som sa bála veľkosti môjho nápadu, že som nikdy nezačala. A potom sa v mojom okolí objavil niekto, kto toto neriešil – mal podobný nápad a začal ho realizovať. Niekedy aj trošku krkolomne a nedokonale. Ale krok po kroku ho ROBIL. Takže za nejaký čas bol OVEĽA ĎALEJ ako ja, a to som prišla s nápadom OVEĽA skôr – bolo to veľké ponaučenie.

Kedysi som sa veľmi bála a neverila som si. Dnes sa už nebojím a keď si niečo zaumienim, idem do toho. Začala som nasledovať svoje sny. Tridsať rokov svojho života som sa snažila naplniť ambície niekoho iného, bol to skvelý manéver, ako sa skryť sama pred sebou a zamestnať sa inou činnosťou, aby som nemusela pozerať na vlastné obavy, aby som nemusela svoje strachy vyniesť na svetlo Božie a pozrieť sa im do očí. Vidieť vlastný strach a celú tú holú pravdu je niekedy bolestné. Ale je to zároveň liečivé. Keď sa s ním oboznámime, vieme, s kým máme tú česť a na čom pracovať. Náš strach je našim zrkadlom a učí nás rásť, ak ho prekonáme.

Toto sú moje tri kroky, ktoré sú základom všetkého, čo robím. Každý sme  iný a sledujeme iné sny a iné hodnoty. Priala by som si, aby tieto slová zarezonovali s tými z vás, ktoré sa chystajú vykročiť do neznáma, ktoré menia svoj život. Píšem tieto slová pre ženy, ktoré opúšťajú bezpečný prístav zamestnania a vydávajú sa na voľnú nohu. Zároveň i pre ženy, ktoré opustili istotu neuspokojivého manželstva a vykročili  znovu do života, odteraz sa spoliehajúc iba samé na seba. Verím, že vám pomôžu ukázať svetlo a smer, aby sa vám kráčalo ľahšie. 

Ilustračné foto: Archív (Miloslav Hamřík)