Prijímate sa v komunikácii aj so svojimi negatívnymi pocitmi, či ich iba ticho tolerujete?

Každý by vedel rozpovedať vlastný príbeh o tejto čarovnej láske a každý z nich by mal iné dôvody, prečo ju má tak veľmi rád. Viete, asi najväčším paradoxom v celom širokom svete slovnej zásoby je, že slová nám slúžia ku komunikácii a dorozumievaniu. Používame rovnaké slová a predsa si navzájom nerozumieme. No ako by aj, keď každý to slovo chápe a myslí inak než ten druhý. Niekedy stačí iba slovo a už sa nám v hlave točí fascinujúci kolotoč myšlienok, ktorý sa nie len že nedá zastaviť, ale naberá na obrátkach. Je to takzvaný kolotoč domnienok – fantastická zbierka rôznych možných aj nemožných scenárov, krútiac sa iba v tej našej hlave. A s touto hlavou v kolotoči sa snažíme vyjadriť tomu druhému, hovorme mu komunikačný partner, svoje pocity pomocou slov. Takže celú dobu hovoríme iba o sebe a ten druhý robí to isté. Bolo by to vlastne aj celkom vtipné, táto naša takzvaná komunikácia, len keď sa do tých našich rozhovorov začnú vkrádať negatívne emócie, nie len, že je hneď po komunikácii, ale aj po zábave. Preto som sa rozhodla pozrieť slovám na zúbok a dať do toho úplne všetko.

Zapáčilo sa mi slovo tolerancia a chcela som ho viac pochopiť

Pekné slovo, čo poviete? Toleranciu si predstavujem ako elegantnú Francúzku vchádzajúcu do kaviarne. Má na sebe pekný kabát, spoločenský účes, červený rúž na perách a veľmi zvodný pohľad. Na prvý dojem atraktívna žena, na ten druhý trochu prísna. Povrchná s falošným úsmevom. Tolerancia trochu klame telom. Tvári sa dôležito, ale ide z nej negatívna energia. Čo je tolerancia? No učili nás, čo máme a nemáme tolerovať. Napríklad si spomínam na výchovné myšlienky z môjho detstva, ktoré sa mi zapísali do pamäti. Máme byť k sebe viac tolerantní, máme tolerovať ostatných, počúvať príkazy dospelých a všetko toto vychádzajúc z úst rodiča, čo by autority, smerom k malému dieťati je pre to dieťa svätá pravda. V duchu hesla „za trochu lásky šiel by som sveta kraj“ sa snaží vo všetkom stopercentne vyhovovať.

Čo teda znamená tolerovať?

Jednoducho je to schopnosť znášať, trpieť niečo nežiadúce či nepríjemné. Niekedy môžu deti získať dojem, že ich pocity a potreby sú pre rodičov neprijateľné a tento pocit často pretrvá až do dospelosti, kedy sa v rôznych situáciách cítime nenormálne, hanbíme sa za svoje emócie, nechceme ich vyjadriť a ukázať, držíme ich v sebe. Máme strach prejaviť emócie, lebo by nás mohli odmietnuť, keď plačeme, kričíme alebo sa rozčuľujeme. V detstve tieto naše prirodzené emočné prejavy neboli pochopené a neboli tolerované. Boli skôr potlačované a označované za nežiadúce. Problém bol v tom, že boli a aj sú našou súčasťou. To malé dieťa celej sitácii nerozumie, však veľmi ľahko vycíti, že nie je prijímané také aké je a začne si myslieť, že s ním asi nie je niečo v poriadku. Takto sme sa všetci naučili milovať s podmienkami. Našťastie sa človek učí celý život, preto nie je nikdy neskoro na to sa s láskou prijať aj so svojimi pocitmi. Je úplne v poriadku cítit negatívne emócie. Snažme sa preto svoje nepríjemné pocity pochopiť a prijať za svoje. Nesnažme sa ich slepo tolerovať ako niečo neželané, len preto, že im nerozumieme.

Ilustračné foto: Pexels.com