Chorvátsko trochu inak - Slavónia na jeseň

Osijek, zelená oáza na rieke Drava

Krásne zelené mesto láka siedmymi upravovanými parkami ako stvorenými na oddych. Sadnem si teda v jednom z nich na lavičku pod košatou lipou a na mape sledujem cyklotrasy vedúce naprieč mestom. Zistenie, že takmer všade sa poľahky dostanem na bicykli alebo peši, ma naozaj potešilo. Obavy z veľkých športových výkonov mať rozhodne nemám, kam len oko dohliadne, rozprestiera sa šíro šíra rovina. Nepremeškám možnosť previesť sa na dvojkolesovom tátošovi po rušnej promenáde popri rieke. Narazím na množstvo čarovných reštaurácií, kde sa podávajú vynikajúce miestne delikatesy a jesenným slnkom zaliate kaviarničky, z ktorých sa ponúka pohľad na lode kotviace v prístave, rybárov čakajúcich na svoj rekordný úlovok a deti šantiace pri vode. Taká pohoda sa len tak nevidí! Nezabudnem sa zastaviť obzrieť si neďaleký mestský trh, kde je rušno od skorého rána. Domáci veselo debatujú a ja sa na okamih stanem súčasťou tohto divadla. Jednoznačne si tu musím kúpiť niečo chutné a lokálne. Predavači ponúkajú veľký výber čerstvých sladkovodných rýb, ovocia, zeleniny, kvetov, korenín a byliniek. Neodolám vínu z miestnych viníc a slivkovému džemu starenky so srdečným úsmevom. Príjemná je aj atmosféra v okolí. Ľudia posedávajú, popíjajú kávu alebo miestne pivo Osiječko, čítajú noviny a užívajú si svoj relax, ktorý je pre Chorvátov životným štýlom. Na potulkách za históriou zamierim k ústrednej dominante mesta, Kostolu sv. Petra a Pavla, ktorého poznávacím znamením je veža vysoká 90 metrov, rozdelená do štyroch galérií so štyrmi zvonmi. Exteriér aj interiér tohto chrámu ma doslova uchvátil. Vyberiem sa aj k pevnosti Tvrda. Ide o najzachovalejší a najväčší súbor barokových stavieb v Chorvátsku. Kým väčšina pôvodných hradieb pevnosti boli zničené kvôli rozrastaniu mesta Osijek, vnútorné jadro zostáva dodnes neporušené a je domovom cirkví, muzeí, škôl, verejných budov. Atmosféra v tejto časti mesta je priam idylická. Žiadne autá, ruch, zhon. Len impozantné hradby, meštiacke domy a cvakanie fotoaparátov nadšených turistov.

Park Kopački rit, raj vtákov a milovníkov prírody

Len kúsok za mestom Osijek sa rozprestiera národný park Kopački rit, jedna z najväčších a najzachovalejších európskych močiarovitých oblastí. Leží na sútoku riek Drávy a Dunaja astal sa prísne chránenou ornitologickou oblasťou. Sprievodca parku ma informuje, že v močariskách našlo domov vyše 240 druhov vtáctva a ďalších približne 50 druhov migrujúcich vtákov. Symbolom parku sú biele bociany a najvzácnejším vtáčím dravcom je orol morský. Na súši zase pobehujú srnce, jelene, kuny, vydry aj divé mačky. Na návštevu parku som si rezervovala celý deň a dobre som urobila. Prešla som vyznačené pešie i cyklistické trasy, previezla sa výletným vláčikom a užila si plavbu loďou po jednom z ramiek Dunaja. Návšteva parku ma utvrdila v tom, že na svete stále existujú miesta, kde ľudia a zvieratá žijú v harmónia a radosti zo vzájomnej prítomnosti. Možnosť pozorovať tak veľký počet vtákov v ich prirodzenom prostredí bol pre neopakovateľný zážitok, ktorý si raz určite rada zopakujem

Dakovo, mesto ušľachtilých koní

Patrí medzi vaše hobby jazdenie na koni či sa zaujímate o ich chov? Potom ste už zrejme počuli o mestečku Dakovo, ktoré je v Európe známe chovom a šľachtením koní lipicanov. Sú to drahé kone, no nesmierne vzácne a vytrvalé. Do tejto oblasti sa dostali ešte za čias Rakúsko-Uhorska a dokonca ich tu bola pozrieť aj kráľovna Alžbeta II so svojím manželom. Lipicani sú v prvom rade jedinečné aj svojou srsťou. Žriebätká sa rodia takmer čierne, postupne začínajú šednúť až majú srť takmer bielu. Tento proces trvá niekedy až desať rokov. Ak ste teda milovníci koní ako ja, určite navštívte Dakovo, pozrite si šou s týmito ušľachtilými zvieratami, nechajte sa previezť cez mesto na kočiari či navštívte stajne, kde má každý kôň svoj rodokmeň pripnutý na svojej stajni.

Tradičné dediny a skvelé jedlo

Počas spoznávania regiónu Slavónia som nevynechala ani návštevu takzvaných „Etno villages“ a teda tradičných dediniek, ktoré turistom ukážu, ako ľudia v tomto regióne žili voľakedy. Nazrela som do domu obuvníka, kováča, holiča, tkáčskej dielne, hostinca, mlyna, či chladiarene, kde sa udržiava ľad z Dunaja. Nevynechala som ani možno zapojiť sa do remeselníckych workshopov a vyskúšať si na vlastnej koži prácu s hrnčiarskym kolesom. Súčasťou takejto etno dediny je skvelá reštaurácia, kde si pochutnáte na ďalších miestnych špecialitách ako slaninka, pikantné klobásy, údené mäso, zabudnuté recepty slimákov v žihľavovej omáčke, vyprážané kvety akácie, fazuľový guláš v hlinenej nádobe, pastiersky guláš alebo tradičný rybací paprikáš, ktorý sa neomrzí. Jedlá sa podávajú s čerstvým domácim chlebíkom, ktorý sa pečie v íľových peciach s otvoreným ohňom. Takýmto lahôskam sa jednoducho nedá odolať.

Oplatí sa vedieť

• Ak sa rozhodnete hľadať región Slavónia na mape, leží vo vnútrozemí Chorvátska a rozprestiera sa vo východnej časti krajiny. 
• Vďaka riečnym prístavom na Dunaji, Sáve a Dráve je táto oblasť významným dopravným uzlom Chorvátska.
• Môžete tu cítiť mix mnohých kultúr, čo je spôsobené blízkymi hranicami, a vidieť to môžete v architektúre a náboženstve.
• Slavónia je tiež známa tým, že tu žijú početné slovenské skupiny obyvateľov, ktorí túto oblasť začali osídľovať už koncom 17. storočia. V dedinke Našice sa dokonca aj dnes môžu žiaci prihlásiť na výučbu slovenského jazyka. Krásne je aj to, že obyvatelia doteraz udržiavajú slovenské zvyky i tradície a rodinné väzby doma na Slovensku.
• Autom z Bratislavy sa sem po diaľnici dostanete za 5-6 hodín, takže je to ideálne miesto na predĺžený víkend či dovolenku.
• V meste Osijek preslávil i pivovar Osiječko, ktorý ako prvý vyrábal chorvátske pivo s pôvodným receptom a tradičnou výrobnou metódou. Chorváti sú naň veľmi pyšní a určite by nemalo uniknúť vašej pozornoti. Na zdravie!

Simona

Mať zmysluplný cieľ je pre mňa dôležité rovnako ako spoznávanie ďalekého, ale aj blízkeho sveta. Nové podnety, ,,farby" či kultúry sú pre mňa inšpiráciou nie len v písaní, ale aj v bežnom každodennom živote.