Všetci boli na POHODE, ale ja som sa rozhodla inak

Aj tento rok som bola silne odhodlané zúčastniť sa. Hoci nepoznám takmer ani jednu z kapiel, ktoré tam účinkujú. Ozvala sa vo mne túžba byť “cool” a zapadnúť.

Preto som začala “surfovať” na nete za účelom dozvedieť sa viac, pričom som počúvala svoju obľúbenú speváčku Jessie J.  Už som si takmer lístok aj kúpila, keď som len tak zo zvedavosti skúsila zistiť, či niekde v Európe nevystupuje práve Jessie J. A na moje prekvapenie, ani nie o 3 mesiace, mala mať koncert vo Viedni.

Všetky moje plány ohľadom Pohody veľmi rýchlo padli a ja som bez váhania kúpila lístky pre seba a manžela. Jednoducho vo mne vyhrala túžba počuť a vidieť Jessie naživo, keďže jej piesne milujem. Navyše cena lístka a blízkosť konania koncertu boli viac než lákavé.

Moje dojmy z koncertu

Po príchode do Viedne ma naozaj prekvapilo miesto, kde sa mal koncert konať. Nešlo o žiadnu veľkú halu či štadión, ale o akúsi plochu obklopenú múrmi starej budovy postavenej z tehál a postriekanú grafitmi. Malo sa tam zmestiť okolo 3-5 tisíc ľudí. Vo vzduchu lietali helikoptéry a v rade od piatej popoludní čakalo množstvo mladých ľudí s piercingami, tetovaniami či farebnými vlasmi. Úplne iná atmosféra, na akú som bola doposiaľ zvyknutá.

Hoci od samotného vystúpenia nás delili ešte 3 hodiny, ja už som vedela, že rozhodnutie urobiť niečo inak, bolo to správne. Načo by som šla na Pohodu a videla mnoho kapiel po prvýkrát v živote, o ktoré by som možno ani normálne nestála. Radšej byť niekde a plniť si sny.

O 21:15 hod. Jessie J vystúpila ako naozaj veľká popová hviezda. Tým, že sme na ňu čakali takmer 3 hodiny, bolo napätie v dave naozaj obrovské. Doslova sa dala cítiť výrazná netrpezlivosť a túžba vidieť túto popovú hviezdu.

Akonáhle Jessie vystúpila na pódium, vytvorila neskutočnú atmosféru. Jej sebavedomie, charizma, otvorenosť a záujem o ľudí bol naozaj evidentný. Ihneď si získala priazeň publika nielen svojím správaním, ale aj veľmi uveriteľnými textami svojich piesní. Veru som si pri niektorých piesňach aj poplakala.

Rozprávala totiž o témach, ktoré sú mi veľmi blízke. O túžbe ísť si za svojimi snami, ako sa nenechať odradiť zabuchnutými dverami (nechceli jej vydať album v Londýne, ale v USA to vyšlo).

Rozprávala tiež o svojich fóbiách, úzkostiach a každodenných vnútorných bojoch, ktoré sa snažila vložiť do piesní. Hoci najskôr piesne písala sama pre seba, aby si pomohla. Teraz ich dáva ľuďom, ako dar. Dúfa, že jej piesne pomôžu druhým s vlastnými trápeniami. Akoby jej posolstvom bolo odovzdať nám silu byť samým sebou nech sa stane čokoľvek. Pomôžem si jej textom z piesne Who you are: “It is ok, not to be ok.”

Celé vystúpenie mi pripadalo veľmi uveriteľné a úprimné. Ako tam tak pred všetkými stála a spontánne rozprávala len o tom, čo jej napadlo. Dokonca použila mobil diváka z publika a nakamerovala seba pri tom, ako spieva. Či išla objať jedno dievča, ktoré jej bilboardom naznačilo, že jej najväčším snom, je objať ju.

Nie nadarmo sa hovorí, že hudba lieči a je jazykom prekonávajúcim hranice.

Myslím si, že je napokon jedno, akého speváka, žáner a typ hudby obľubujete. Podstatné je, že vám jej počúvanie pomáha a niekam posúva, mení. Preto ak všetci z vášho okolia idú niekam a vy ani len netušíte, čo za kapely tam hrá, buďte sami sebou. Nehanbite sa ísť mimo prúd. Vôbec to nevadí. Hľadajte si vlastnú cestu. To, čo vás robí šťastnými. Žiadna pretvárka. Radujte sa, riskujte, spoznávajte a milujte.

Život je dar a nie boj, aj keď to tak niekedy nevyzerá. A vy rozhodujete po akej ceste sa vydáte.

Ilustračné foto: osobný archív, Pexels.com

Gabriela

Písanie je pre mňa relax a sebarealizácia popri každodennej práci psychológa a matky na plný úväzok. Vtedy sa môžem “skryť” za počítať a nič neriešiť.