Život bez sacharidov

Môže sa zdať, že takmer každé sacharidové jedlo je extrémne škodlivé. Dôsledkom môže byť obezita, skorá ateroskleróza a cukrovka a dokonca aj Alzheimerova choroba, ako sa často dočítate u obzvlášť horlivých odporcov sacharidov. Teda akonáhle sa vzdáme sacharidových potravín, minimalizujeme riziko väčšiny problémov. Je tomu naozaj tak? Takýto uhol pohľadu svojou absolútnou jednoduchosťou priťahuje množstvo priaznivcov, no je dôležité pochopiť, že ide o extrémne zjednodušenie, ktoré je v skutočnosti veľmi ďaleko od pravdy.

1. Dá sa žiť bez sacharidov?

Azda najdôležitejšou funkciou sacharidov v ľudskom a zvieracom tele je energia.

Predtým, ako úplne vypustíte sacharidové jedlá, musíte si zodpovedať množstvo dôležitých otázok. Z akých alternatívnych zdrojov energie budete energiu získavať? Aká dobré sú náhrady? Z čoho môžeme získať také množstvo glukózy, bez ktorého sa naše telo nezaobíde?

2. Ale čo dravé zvieratá?

Áno, po celý život dravce nekonzumujú vôbec žiadnu sacharidovú potravu, okrem krátkeho obdobie dojčenia. A práve na toto sa odvolávajú autori a zástancovia rôznych bez-sacharidových diét. Aj keď dravce nejedia, v našom ponímaní, klasické sacharidové jedlá, napriek tomu sú sacharidy v ich potrave takmer vždy.

V zápale nutričných sporov často zabúdame, že mäso a pečeň, dve z najdôležitejších zložiek potravy mäsožravcov, obsahujú pomerne veľa glukózy vo forme glykogénu. A napríklad spolu s mäsom stredného srnca zje africký gepard 50–70 g glykogénu. Ten istý srnec nemôže zo svojej zdanlivo absolútne sacharidovej bylinkovej stravy dostať každý deň také množstvo čistej glukózy.

3. Prečo je bielkovinová strava pre dravcov dostatočná?

Predátori používajú na syntézu glukózy aminokyseliny, takže sú schopní jesť a absorbovať obrovské množstvá bielkovín. Potreba potravinového proteínu domácej mačky (na 1 kg telesnej hmotnosti) je teda viac ako dvojnásobná v porovnaní s človekom a potreba norky viac ako trojnásobná.

Okrem toho, na rozdiel od iných zvierat a ľudí, u predátorov, dokonca aj v podmienkach hladovania, zostáva aktivita rozkladu bielkovín na zabezpečenie syntézy glukózy veľmi vysoká, čo naznačuje mimoriadnu dôležitosť tohto konkrétneho spôsobu získavania glukózy. Potrebu glukózy u striktných predátorov zabezpečujú najmä bielkoviny.

4. Dokážu dravce získať energiu z tukov?

Nie, tak dôležitý zdroj energie, akým sú tuky, nie sú dravce takmer vôbec prispôsobené využívať efektívne.

Ani pri krátkodobom období bez konzumácie potravy sa voľné mastné kyseliny uvoľnené z tukového tkaniva nedajú plne využiť na tvorbu energie. Namiesto toho sa hromadia v pečeňových bunkách a spôsobujú morbídnu obezitu pečene.

5. Čo sa stane, ak nakŕmite mačku sacharidmi?

Nie je to najlepší nápad. Áno, predátori majú schopnosť absorbovať čistú glukózu. Ich vlastné zdroje na spracovanie čistých sacharidov sú veľmi obmedzené, pretože jednoducho nemajú niektoré kľúčové enzýmy metabolizmu glukózy, ako je amyláza alebo glukokináza.

Po druhé, berúc do úvahy skutočnosť, že predátori musia neustále extrahovať glukózu z bielkovín veľmi komplexným spôsobom, zaobchádzajú s ňou mimoriadne opatrne. To sa prejavuje inzulínovou necitlivosťou, ktorá umožňuje zvieraťu dlhodobo udržiavať vysokú hladinu glukózy v krvi, tak aby mal mozog neprerušovaný prísun výživy. Veľké množstvo hotovej glukózy, ktoré sa dostane do tela, nevyhnutne povedie k nadmerne vysokému a nebezpečnému zvýšeniu hladiny cukru v krvi.

6. To znamená, že sú bielkoviny pre telo a mozog dostatočné?

Ak hovoríme o dravých zvieratách - áno. Práve s takouto stravou funguje telo dravcov najefektívnejšie. Zvýšenie množstva tukov a sacharidov v strave môže rýchlo viesť k vážnym zdravotným problémom.

V skutočnosti príklad predátorov len dokazuje, že energetické potreby veľkého mozgu možno plne pokryť syntetizovanou glukózou z iných živín. Aj napriek tomu, že mozog predátorov je veľmi veľký.

Delfín je len o niečo za ľuďmi a opicami, pokiaľ ide o pomer objemu mozgu a tela.

7. Môžeme sa stravovať ako predátori?

Nie, človek objektívne nedokáže pokryť svoje energetické potreby len vďaka bielkovinám.

Náš mozog je oveľa väčší a oveľa aktívnejší ako mozog akéhokoľvek živočícha, čo znamená, že potrebuje oveľa viac glukózy. Človek jednoducho nie je fyziologicky schopný absorbovať také množstvá bielkovín, aké je bežné pre dravcov.

Náš tráviaci systém nedokáže úplne stráviť veľké množstvo bielkovín.

Všetok ten objem, ktorý presahuje schopnosti našich tráviacich enzýmov a kanálov na asimiláciu aminokyselín, jednoducho zostane nestrávený a bezpečne sa usadí v hrubom čreve. Navyše naše vylučovacie systémy tiež nedokážu vylučovať nadmerné množstvo produktov metabolizmu bielkovín – na rozdiel od predátorov, u ktorých sa dusíkaté metabolity v tele vôbec nezdržiavajú.

8. Prečo fungujú nízko-sacharidové diéty?

Akonáhle sa človek rozhodne prejsť na prevažne bielkovinovú diétu, veľmi rýchlo sa v jeho tele objaví nedostatok glukózy. Dôvodom je, že jej syntéza z bielkovín má v našom tele vážne obmedzenia. Práve kritický nedostatok tohto najdôležitejšieho nosiča energie spúšťa alternatívne mechanizmy syntézy glukózy – predovšetkým z tukov, pretože na rozdiel od predátorov tento spôsob na získavanie glukózy v našom tele funguje veľmi efektívne.

Zároveň v procese „spaľovania“ tukov najskôr vznikajú triglyceridy, ktoré sa následne rozkladajú na glycerol (východiskový materiál pre syntézu glukózy) a voľné mastné kyseliny (alternatívny zdroj energie).

Bez-sacharidové diéty založené na živočíšnych bielkovinách, ako je Atkinsova diéta, Paleo diéta alebo diéta inšpirovaná dravcami sú veľmi populárne.

V podmienkach hlbokého nedostatku glukózy možno z mastných kyselín syntetizovať látky, ktoré dokážu takmer úplne nahradiť esenciálnu glukózu. Hovoríme o takzvaných ketolátkach, produktoch neúplnej oxidácie mastných kyselín. Ide o dobre známe kyseliny acetónová, acetooctová a beta-hydroxymaslová.

Acetónová kyselina sa veľmi rýchlo vylučuje z tela a spôsobuje charakteristický a veľmi špecifický zápach u tých, ktorí držia tuhú bez-sacharidovú diétu. Kyselina acetooctová a najmä beta-hydroxymaslová sú dôležitými a účinnými zdrojmi energie pre mozog, svaly, srdce a obličky v podmienkach nedostatku glukózy a dokážu zabezpečiť až 75 % ich energetickej potreby.

9. V čom je háčik?

Tento scenár sa zdá byť rozprávkovo dobrý: úplne sa vyhýbame potenciálne škodlivým uhľohydrátom v strave, takmer netrpíme nedostatkom glukózy a energie, pričom sa veľmi rýchlo zbavujeme prebytočných tukových zásob. Taktiež je výhodou takmer úplnú absenciu hladu v dôsledku zásobovania buniek energiou a absencie vážnych obmedzení pri konzumácii diétnych bielkovín.

Je však dôležité pochopiť, že relatívne dobrá tolerancia bez-sacharidových diét je typická len pre ľudí s nadbytkom tukového tkaniva. Sú to veľké zásoby tuku, ktoré kompenzujú nevyhnutný nedostatok glukózy. V podstate je to simulácia osudu medveďa, ktorý cez leto nabral veľa tuku, uložil sa na zimný spánok a vydržal niekoľkomesačný nielen sacharidový ale úplný hlad.

Sťahovavé vtáky dokážu vydržať aj veľmi dlhé a mimoriadne intenzívne fyzické aktivity takmer výlučne len na tuku.